Keď človek kráča, je jedno kde, vždy ho niečo obklopuje. Kráča vpred a minulosť necháva za sebou, pretože všetok čo je za ním, už nikdy nebude rovnaké, všetko sa mení v zlomku sekundy, a tak minulosť prichádza oveľa rýchlejšie, ako si občas uvedomujeme. Podstatou všetkého by teda mohol byť jednoduchý, najobyčajnejší, no veľmi dôležitý okamih.

Okamih sa stáva podstatou celej tejto práce. Pretože práve on, v sebe skrýva určité kúzlo. Ale ako zachytiť niečo, čo je tak pominuteľné, ako interpretovať niečo, čo je takmer nezachytiteľné ? Práve na tieto otázky, nepoznám zatiaľ presnú a dostatočnú odpoveď. Avšak hľadám smer, hľadám spôsob, hľadám vyjadrenie, ako práve tento okamih interpretovať. Ako  ho ukázať a vytvoriť. Ako ho nájsť v minulosti, ako ho pretaviť do súčasnosti a ako ho zafixovať. Možno že moje skúmania a bádanie v tejto oblasti, ešte nenašlo svoj požadovaný ciel, ale to vôbec nevadí, pretože tvora je neustálou cestou.

Práve táto práca ponúka pohľad na to, ako moja cesta vyzerá, kam smeruje a je len otázne aký cieľ ma ako autora na konci čaká. Podstatou však je, že sa mi podarilo nájsť jej zmysel. Zmysel, ktorí spočíva v tej najpodstatnejšej veci, ktorou je pravda. Čistá, neovplyvnená a vyjadrená prostredníctvom môjho pohľadu na svet, vyjadrená prostredníctvom okamihu, ktorý je neopakovateľný a ktorý vám ponúkam. Ide o môj pohľad na svet a je len na vás, čo vo vás zanechá. Pre mňa ide o číre šťastie. Pretože všetko pravdivé je krásne.