Téma “Nová realita” vo mne na prvé počutie vyvolala mix apokalyptických predstáv, úzkosti a strachu. Takéto videnie budúcnosti pre mňa nebolo novinkou, svet sa rúca a pandémia, ktorou si práve prechádzame je len miernou predzvesťou toho čo nás čaká. Klimatické zmeny, vojnové konflikty, neudržateľný konzum, život na hranici chudoby či nestabilná ekonomika a “nekonečný” rast sú dokola omieľané frázy, ktoré pred našimi očami naberajú na sile každý deň, až kým nepríde koniec realite, ktorú   poznáme. Je čas postaviť sa faktu, že mladí ľudia nebudú žiť pokojné životy svojich rodičov. Je ťažké si predstaviť, že v takejto budúcnosti bude mať nejaký priestor kultúra, umenie či bežné veci, ktoré nám robia radosť. Dá sa vôbec tvoriť móda pre budúcnosť s takouto víziou? Popravde je to takmer nereálne a presne preto som sa nachvíľu zasnívala v predstavách, ako by to v budúcnosti mohlo vyzerať, keby sa nám ako ľudstvu podarilo niečo geniálne. To niečo by mohla byť práve umelá inteligencia..

Dosiahnutie singularity je z pohľadu toku dejín na dosah ruky a ak zavriem oči naozaj veľmi pevne, viem si predstaviť svet, ktorý umelá inteligencia nezničí, ale vzkriesi. Práve táto idea sa napokon stala konceptom, z ktorého som vychádzala pri tvorbe svojej semestrálnej práce s názvom   “AI UTOPIA”. Vychádzam pri nej z premisy, že po dosiahnutí singularity a (možno aj pár menších vojnách) ľudstvo nájde cestu späť ku komunitnému životu, v ktorom budú základné ľudské potreby zabezpečovať technológie a umelá inteligencia. Ľudia tak budú mocť svoje životy žiť tak, ako naozaj chcú, rozvíjať sa, rásť a užívať si proces tvorby rodiny, domova, umenia a spokojného života.  

Odevy, ktoré som tento semester vytvorila tak reprezentujú túto odvážnu utopickú predstavu. Biela farba predstavuje čistú myseľ, odprostenú od existenčných problémov, možnosti rásť a začiatok s čistým štítom. Zvolené materiály zase reprezentujú umelú inteligenciu a technológie, ktoré táto doba so sebou prinesie. Lesklé materiály evokujú predstavu hladkého kovu, dokonalosti a jednoduchosti. Vytvorené štruktúry naopak túto dokonalosť nepravidelne narúšajú, presne ako človek. Pôsobia veľmi organicky a pripomínajú, že žiadna technológia nedokáže úplne nahradiť ruku a dušu človeka. 

Foto: Ema Martinec / Margaréta Miková