Pomyselná línia začínajúca v cestičke vlasov, prechádzajúca stredom čela, vedená špičkou nosa, zbiehajúca po perách až ku brade. Pomyselná línia, ktorá delí tvár na dve identické(?) polovice a ich odzrkadlením tvorí celok.

Symetria tváre je konkrétnou mierkou telesnej symetrie. Ovplyvňuje úsudok o estetických proporciách, fyzickej príťažlivosti a kráse samotnej. V zásade platí, že čím je tvár symetrickejšia, tým atraktívnejšie pôsobí.
V symetrickej tvári vyzerá jej ľavá a pravá strana rovnako. Tvár každého človeka je však do istej miery asymetrická – aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje, pretože rozdiely sú často veľmi malé, čo ich robí nerozlíšiteľnými pre oko. Pri dlhšom pohľade do zrkadla však zisťujem, že ľavý kútik pery sa viac mračí, pravé obočie pôsobí prísnejšie a nos sa mierne stáča a zo stredovej osy si vôbec „nerobí hlavu“.

Úplná symetria akejkoľvek ľudskej tváre je ilúzia, na ktorú sa v semestrálnej práci AsiSymetria snažím upriamiť pozornosť.

Individuálna línia profilu tváre som konfrontovala s kruhom ako univerzálnym a dokonale symetrickým geometrickým tvarom. Odrazovými fóliami kruhového tvaru prispôsobenými na profil, som tvár rozdelila a následne zrkadlila, a tak dosiahla jej dokonalý odraz a úplnú symetriu. Na moje prekvapenie sa však výsledkom nestáva krása. Z výrazu akoby sa vytratil život.
 
Zlom nastáva pri pohybe. Pohyb hlavy okamžite podmieni pohyb jemných fólii, čím sa dokonalosť odrazu vychýli a ilúzia o symetrii sa rozplynie. Symetria sa mení na asymetriu – nám všetkým tak vlastnú.