Vo svojej práci som sa zaoberala skúmaním lovu zvierat, ako potravy a schopnosť mňa, človeka ako
vegetariána, objaviť v sebe zručnosti lovenia zvery.
Pri vytváraní tejto práce som objavovala rôzne druhy zbraní a nástrojov, používaných ešte v dávnej
minulosti. Vybrala som si prak ako symbol lovu, keďže považujem seba za „dieťa“, ktoré objavuje
divoký život. Prak je tiež spájaný s detstvom a detstvo s objavovaním sveta. Cieľom tejto práce je
znovu objaviť vzťah k prírode, jej zdrojom a taktiež návykom, ktoré sme si ako civilizácia za dlhé roky
vybudovali. Návyky našich predkov sa pre mnohých stali argumentom, prečo ich aj naďalej udržiavať.
Prak dnes z pochopiteľných dôvodov na zaobstaranie potravy nepotrebujeme. Pre našich predkov
bol však lov nutnou súčasťou zaobstarania živočíšnej potravy. Jednu nutnosť sme vymazali, nad tou
druhou sa ale málokedy zamýšľame. Prak sa preto v tejto práci stáva symbolom pre to, čo sme ako
ľudia nechali za sebou a čoho sme sa naopak neboli schopní zbaviť.
Vychádzala som prevažne z poľovníctva, bushcraftingu, obdobia lovcov a zberačov a land artu. Baví
ma totiž hrať sa s myšlienkou „čo ak jedného dňa nebudeme môcť kúpiť jedlo v obchode“. Vedela by
som si ho sama zaobstarať v prírode? Mäso predsa nerastie na strome a je fyzicky náročné sa k nemu
dostať. Presne ako k mojej práci ktorá je nainštalovaná na vrchu menom Vlčinec v Karpatskom
pohorí ( https://www.google.com/maps/place/Vl%C4%8Dinec/@48.9578937,18.2401557,12.25z/data=!4m5
!3m4!1s0x4714972d0b815389:0xe1f4f734d75fb713!8m2!3d48.955231!4d18.278942 )
Toto miesto je pre mňa silnou spomienkou, pretože sa nachádza neďaleko miesta, kde žil môj otec.
Počas vytvárania prakov som veľa času trávila na chalupe, ktorá mi po ňom ostala. Keďže témou bolo
jedlo, prostredie v ktorom som túto prácu vytvárala mi pripomínalo pocit hladu po komunikácií
s otcom. Málo kto si váži aj takýto pocit sýtosti. Možno práve on by bol ten, čo by sa ma spýtal: “čím
by si chcela loviť keď vyrastieš?”
https://www.youtube.com/watch?v=eoTCIrqsIIE&feature=youtu.be
Zároveň som vytvorila video, ktoré súvisí s mojou prácou. Naznačuje hravosť a poetickosť nášho
bežného, dnešného života. Je veľmi ľahké a dostupné kúpiť si v obchode jedlo. Chutí ako zvonkohra,
ktorú si vypočuješ počas slnečného dňa a ani ti nenapadne sa zamýšľať nad tým, koľkými rokmi
vývoja a koľkým úsilím to muselo prejsť aby sa to dostalo až do tvojho žalúdka.