už je tomu takmer rok, čo ma fascinujú poklopy a s nadšením si ich fotím na rôznych lokalitách. každý z nich je unikátny, každý má svoj príbeh a skrytú vášeň. ich jedinečnosť som v minulosti vyzdvihla aj vytvorením mozaiky, a tesne pred jej dokončením som zistila podstatnú skutočnosť, ktorá mi otvorila nový rozmer.  

v roku 1869 môj pra­ ­pra­pradedo robert založil železiarne reich v spišskej novej vsi na bývalej ulici kossuth lajos pod číslom 113 (teraz je to zimná ulica 93 – už pôvodná budova nestojí) , kde práve okrem náradia a poľnohospodárskych strojov vyrábali aj poklopy. dva z nich sa ešte stále nachádzajú v snv a zápisky môjho pradeda spomínajú, že boli odliate po prvej svetovej vojne. jeden zo spomínaných poklopov sa mi podarilo zapracovať do finálnej mozaiky, čo iba odštartovalo moje nadšenie pre danú tému. chcela som sa dozvedieť viac.  

zo spomínaných zápiskov:  

„dňa 21. 12. 1945 sa dostavili traja súdruhovia, ktorí oznámili, že firma bude riadená národnou správou. majiteľ, môj otec (július reich) nemohol viac vstúpiť do areálu podniku. na základe ‚dekrétu‘ ako osoby maďarskej národnosti stratili sme štátne občianstvo. od tohto dňa sme vo vlastnej firme museli platiť nájomné, náš majetok bol štátny… firma ukončila svoju činnosť v roku 1975, takže trvala spolu 106 rokov.“‘  

reich ladislav  

celkom prirodzene, prostredníctvom svojej fascinácie a vnímania povrchu,  po ktorom sa dennodenne pohybujem, som sa dostala k vymiznutej rodinnej tradícii.  

inštalácia circles circle back (kruhy kruhujú budúce) predstavuje vyjadrenie mojej snahy o obnovenie pomocou vytvárania dizajnov vlastných poklopov.