Pojem terrain vague označuje územia v rámci mesta, ktoré vznikajú ako zvyšok po uplatnení jasných urbanistických konceptov; sú to miesta nedefinované, nejasné, nekontrolované. Územie Bratislavského Lida je príkladom takéhoto miesta. V tomto prípade možno kvalitu nejasnosti územia opísať ako výsledok hromadenia rôznych zásahov spôsobených troma hlavnými činiteľmi: reguláciou, prírodou a ľudskou aktivitou. Pôsobením týchto činiteľov sa existujúce formácie znejasňujú, dochádza k miešaniu civilizačných produktov s prírodnými, čoho výsledkom je divokosť, ktorá nie je prírodná ani úplne umelá – zložená (kompozitná) divokosť. Cieľom práce je navrhnúť architektonický zásah vychádzajúci z tejto odpozorovanej charakteristiky územia. Projekt pozostáva z návrhu kompozitných krajín (reliéfnych variácií, zoskupení objektov), ktoré vznikajú akumuláciou nepoužiteľných alebo odpadových objektov a materiálov. Spôsoby ukladania sú navrhnuté tak, aby poskytovali novú bohatosť životných podmienok prostredia pre rastliny a živočíchy, čím sa zvyšuje rozmanitosť biotopov a druhov. V projekte použité materiály vytvárajú širokú škálu, od rozobratých častí stavebných konštrukcií po drobné predmety, štrk a hlinu. Návrh rieši aj celkovú situáciu územia členením na prírodné zóny, zóny akumulácie a urbánne zóny a definuje ich vzájomné vzťahy. Výsledné kompozitné krajiny sú miestom stretu ľudskej aktivity a aktivity prírody.
Projekt je príspevkom k spôsobe navrhovania neantropocénnej architektúry, ukazuje spôsob, ako môžu príroda a človek koexistovať nielen v mestskom prostredí a prináša alternatívny pohľad na problematiku riešenia vágnych zvyškových priestorov v rámci miest.

The term terrain vague is used as a designation of areas within city context, which emerge as a remainder after application of clear urbanistic concepts; they are places that are non-defined, unclear, uncontrolled. Lido area in Bratislava is an example of such place. In this instance the quality of vagueness can be described as a result of a culmination of various interventions performed by three main factors: regulation, nature and human activity. These factors cause the existing formations to become uncertain, the civilization products are mixing with natural products, which results in wilderness that is not natural and also not entirely artificial – composite wilderness. The aim of the thesis is to propose an architectural intervention based on this observed characteristic of the area. The project consists of a design of the composite landscapes, relief variations that are created by accumulation of unusable or waste objects and materials. The pattern of deposition is designed so as to provide new richness of environmental conditions for plants and animals, which increases diversity of biotopes and species. Materials used in the proposal range from dismantled building constructions to small objects, gravel and soil. The proposal also resolves overall situation of the area by dividing it into natural zones, accumulation zones and urban zones and by defining relations between them. The resulting composite landscapes are a place of collusion between human and natural activities.
The project is a contribution to the method of designing non-anthropogenic architecture, shows way in which nature and human can coexist not only in urban environment and brings and alternative view on the problem of dealing with the vague interstitial spaces in city context.