V mojej semestrálnej práci sa zaoberám stromom, a to konkrétne starou jabloňou na našej záhrade. Jabloň bola nasadená v tridsiatych rokoch minulého storočia mojím prastarým otcom. Ešte do minulého leta plodila jablká. Strom začal odumierať začiatkom minulého roka a dnes je to len vysoká schránka stromu, kedysi plného života. Jabloň pomaly odumiera, no stále ho obklopuje život. Od najdrobnejšieho hmyzu až po parazitické huby. Kôra sa postupne odlupuje a vytvára mapy. Okrem toho, že jabloň je pre mňa fascinujúca už dlhé roky vďaka svojmu vzhľadu, spája sa mi s ňou jedna milá a úsmevná spomienka. Detská radosť a smiech, to sa mi vybaví pri myšlienke na minulosť. Pri pohľade na jabloň vidím malé dievčatko a jej otca, ktorý ju vykladá na konár. Tá výška pre mňa bola ako najvyšší vrch, Mount Everest, no ja som sa nebála. Vedela som, že ma istia otcove ruky, a že nemôžem spadnúť. Absolútna dôvera. 

V mojom diele vytváram konár, už neexistujúci, odumretý. Vytváram akúsi protézu. Náhradnú časť tela, ktorá bola kedysi živá. Vytvorenú konštrukciu obalujem svojim starým detským oblečením. Vzniká tu metafora pre dávny, minulý dotyk otca. Dotyk, ktorý už nejestvuje. Znova ho prebúdzam k životu a vraciam sa do detských bezstarostných čias.

V mojom projekte ďalej pracujem s materiálom rôzneho typu. Vytvváram sériu reliéfov s napodobením povrchu jabloňe. Reliéfmy sa snažím čo najviac priblížiť štruktúre daného stromu. Ďaľším projektom sú dve plátna kde využívam navlhčený papier, ktorý vrstvím a za pomoci kávy vytváram odlišný vzhľad. V neposlednom rade vzniká séria frotáží a štúdii stromu.