Počas bakalárskej práce začínam chronologicky spracovávať obdobie tehotenstva, pôrodu a nasledujúcu- časovo neupresnenú fázu materstva, na základe čoho nastáva v tomto cykle ukotvenie bez presne stanovenej hranice. Paradoxne ukotvenie mi v spojení s týmito neustále meniacimi úlohami umožňuje mapovať vývoj a zmeny dieťaťa. Dieťa sa stáva primárnym zamestnávateľom matky, naopak matke sa rola rozširuje, stáva sa z nej  zabávač, ochrankyňa, učiteľka.  Udržuje ju v neprestajnom pohybe čo vnímam ako možnosť ďalej pracovať s danou tematikou, ktorá nie je nijak ohraničená. Vývoj dieťaťa- ako vlnová frekvencia, neustále opakujúca sa perióda vlnenia, po nájdení osvojeného spôsobu  na vrcholku nastáva spád, kedy dieťa prichádza s novou úlohou, s ktorou sa matka musí vysporiadať.

Matku vnímam ako základ pre fungujúcu rodinu , na ktorom všetko drží čím sa stáva dominantou tejto série. Na obrazoch „Hojná sukňa I. a II“. zobrazujem ženu – matku  v pozícií, ktorá si vyžaduje rovnováhu a silu, rovnako ako situácia v ktorej sa matka ocitá. Táto vertikálna poloha s chodidlami smerujúcimi nahor je pre mňa symbolom pilieru, ktorým sa žena v role matky stáva. Zároveň sa matka ocitá hore nohami znázorňujúc zmätok, ktorý dieťa so sebou do života matky prináša. Motív sukne metaforicky zachytáva starostlivosť a oddanosť matky svojmu dieťaťu a tiež mužovi. Muž s dieťaťom na sukni plnej jedla a hračiek symbolizuje pohodlie, ktoré im matka v náročnej polohe vytvára. Podobne pracujem s obrazom „Budem tvojím úkrytom“, kde matka svojím telom vytvára nad dieťaťom striešku –  chráni ho a zároveň sa stáva jeho hračkou.

Priblížením vnútorného sveta unavenej matky spracovávam vyňatím dieťaťa z obrazu. Absenciou dieťaťa sa  v obraze rovnako ako v reálnom svete vyrovnávam s pocitom, kedy moju rolu niekto prevezme. Po narodení matka ostáva s dieťaťom v tesnej blízkosti, sústredenosť koncentruje iba naň, pričom ona akoby mizne. Týmto sa snažím aj sama sebe poukázať na svoje potreby, ktoré by po narodení nemali vymiznúť, tiež premýšľam nad dôležitosťou sexuality a sebadôvery žien  „poznačeného“ pôrodom.

Maľbou „Zdobenie stromčeka“ prichádzam k zvratu, kedy sa z obetavej matky stáva rezignovaná, nevšímajúc si dieťa, ktoré ju neprestajne ťahá za sukňu až jej odhaľuje čipkované nohavičky. Prichádza nová úloha, no pozície sa vymenili.