Podobne, ako väčšina ľudí, aj ja si vytváram svoj vlastný svet podľa svojich predstáv. Avšak momentálna situácia a izolácia mi môj vysnený svet dokonale zničila. Teda, aby som to uviedla na správnu mieru, myslela som si, že to bol vysnený a dokonalý svet. Vytvoriť si dokonalý svet nie je také ťažké, ťažšie je vnímať hranicu medzi vysneným svetom a realitou. Vytvorila som si miesto, kde všetko zlé z reálneho sveta neexistovalo. Miesto, kde vládla naivná predstava, že všetko a všetci sú dokonalí. Lenže, čo sa stane, keď tento vytvorený svet prenikne do môjho reálneho života? Keď zabudnem, že mám naďalej nasadené ružové okuliare? Príliš veľká dôvera, ignorovanie varovných signálov a časté sklamanie boli skoro na každodennom poriadku. Schopnosť rozlíšiť komu dôverovať a komu nie mi vždy chýbala. Dôsledkom tejto dôvery bolo aj to, že som často lipla na ľuďoch.  Predstava, že by som mala tráviť čas sama so sebou bola pre mňa nočnou morou. Odlúčenosť od ľudí mi skutočne zničila predstavy, vzorce myslenia, jednoducho všetky moje vzorce, podľa ktorých som bola naučená existovať. V schopnosti utekať sama pred sebou som vynikala, ale zrazu prišla situácia, kedy nebolo kam utiecť. Potrebu na chvíľu zastaviť a postaviť sa tvárou v tvár vlastnej mysli som stále ignorovala, až som k tomu bola donútená.  Toto obdobie izolácie mi pomohlo uvedomiť si, ako veľmi som ovplyvnená ľuďmi okolo seba. Uvedomila som si, že sa zo mňa stal people-pleaser, jednoducho niekto, kto robil všetko len pre to, aby boli ostatní spokojní. Otázka, čo si o mne ostatní myslia, ma prenasledovala na každom kroku. Izolácia mi však umožnila sa oslobodiť od týchto otázok, pretože jediný človek, ktorého názor ma mohol zaujímať som bola ja. Bolo to obdobie sebareflexie, ktoré mi dalo možnosť objaviť svoje vlastné hodnoty a nie tie, ktoré mi pridelili ostatní. Miesto utekania som problémy začala riešiť. Naučila som sa rozdiel medzi samotou a osamelosťou a prišla na dôvod, prečo som sa toľké roky cítila osamelá, aj keď som nikdy nebola sama. Využila som samotu na to, aby som sa dostala bližšie k svojej mysli a sebe samej. Ku koncu som pochopila, že mojím univerzom som ja. Stred, od ktorého sa odvíjajú ostatné veci.