Projekt zaznamenáva môj vzťah vo vývine k pojmu ekológia. Modlím sa, pretože cítim, že ekológia sa stala niečím, čím sa nikdy stať nemala. Nachádzam sa v bezvýchodiskovej situácií, z ktorej sa snažím vykúpiť modlitbami, aby som navždy neklesla vo svojich očiach. Vnútorné dialógy slúžia k jedinej možnej očiste ekológie, vzťahu so sebou, svetom a okolím. Moje modlitby personifikujú myšlienky venované prírode, spoločnosti, tradícií a mojej súčasti v nich. Staviam sa kriticky k doposiaľ zaužívanému modelu vnímania prírody, k jej deformácií ľudskou interpretáciou (antropocentrizmom nasiaknutá príroda ako ekológia). V spojení s ňou, odvádzajúc z nej ako entity, jedinej matky každého materiálu – živého i neživého. Zákonitou väzbou subjektu a objektu som i ja neodlúčiteľnou súčasťou kritizovanej idey, nesiem v sebe určitú výčitku za seba, za „iných“ či „ostatných“, s ktorými som nútená zdieľať čas a priestor. Modlitbami volám o pomoc, vchádzam do bezvýchodiskového, utopického sveta plného úprimnej spravodlivosti a rovnosti samej pred sebou v koexistencií s prírodou i neprírodou v plnohodnotnej symbióze.

Všetky texty/modlitby sú k dispozícií na linku: https://intermedia.vsvu.sk/work/enfant-terrible-modlitby-hroznych-deti-vesmiru/