Fotografovať znamená kresliť svetlom. Tam, kde je svetlo, tam môžeme fotografovať.

Svetlo neutvára len fotografie, utvára celú našu realitu. Vďaka nemu vizuálne vnímame svet. Spája sa s ním počiatok všetkého.

Podľa myšlienky teórie veľkého tresku celý vesmír expandoval z neuveriteľne hustej a horúcej ohnivej gule. Neskôr sa začali utvárať hviezdy – obrovské svetelné objekty, v ktorých jadre vznikli základné prvky, z ktorých sú tvorené ľudské bytosti. Vznikla slnečná sústava, v ktorej centre sa nachádza náš najdôležitejší zdroj svetla – Slnko.

V práci upriamujem pozornosť na prepojenia medzi aktom fotografovania, človekom a vesmírom. Fotografia sa stáva metaforou sveta, kde vznik všetkého je podmienený prítomnosťou svetla.

Pracujem s preexpozíciu a podexpozíciou – svetlo je tak základným stavebným prvkom fotografií nie len technicky, pri dopadnutí lúčov na citlivú vrstvu, ale zároveň je aj ich základným vizuálnym stavebným prvkom. 

Práca je výsledkom interakcie medzi mnou, fotoaparátom a Slnkom. Akt fotografovania sa tak pre mňa stáva aktom spojenia sa s vesmírom.