Počas semestra som sa venovala rozboru farebných spojov a prepojení. Zaujal ma fakt, že z troch základných/primárnych farieb viem namiešať sekundárne farby. Predstavovala som si, ako by znela Heglova téza, antitéza a syntéza vo farbe. Môže červená farba predstavovať tézu a modrá farba antitézu, z ktorých následným spojením vznikne syntéza? Samozrejme je otázne či fialová farba je syntéza, nakoľko vzniká niečo nové, niečo čo nepodporuje ani tézu a ani antitézu. Fialová farba je nová, samostatná a rovnocenná k červenej farbe, tak aj modrej v ľudskom chápaní farieb. Jediný fakt, ktorý robí fialovú farbu, tak isto ako všetky ostatné sekundárne farby inými ako sú primárne je, že vznikajú spájaním primárnych farieb. Teda sekundárne farby sú odkázané na primárne farby a na ich vôľu spájať sa.

Najdôležitejšou časťou tejto práce neboli farby, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V skutočnosti to bol akt spájania sa.

Keby farby mali vlastnú vôľu a prestali by byť ochotné sa spájať, svet farieb by nemal význam. Taktiež Hegel by ani nemohol rozmýšlať o syntéze, lebo téza a antitéza by ju nikdy bez spojenia nevytvorili. Bez aktu spájania sa, by na svete neexistovala ani jedna živá bytosť, ktorej bunky by sa na začiatku nespojili.

Vo svojej práci prichádzam na to, že najprirodzenejší akt, ktorý je obsiahnutý v celkom našom bytí, z ktorého všetko vychádza, je spájanie sa. Prostredníctvom farieb demonštrujem tento jav, ktorý zaručuje úplnosť farebného spektra, teda si ujasňujem významnosť tohoto aktu. Zároveňvyužívam metafóru privilegovaných farieb ako metaforu privilégia v ľudskej spoločnosti.