Témou mojej bakalárskej práce sa stal nový pojem „Fotografický organizmus“, ktorý v písomnej časti rozvíjam, opisujem a analyzujem. Tému si vyberám za základe prepojenia myšlienok predošlých prác. Hlavnými opornými bodmi sa tak stáva nefotografia, organizmus, fotoaparát, postdigitálna fotografia, umelá inteligencia, samotná fotografia a jej forma.

Vychádzam z definície prírodného organizmu: „Organizmus je biologické indivíduum, ucelený živý systém usporiadaný v čase a priestore, schopný samostatnej existencie vďaka prispôsobovaniu sa prostrediu alebo každý systém, ktorého organizácia je podobná živému organizmu.“

Priamo porovnávam funkciu prírodného a umelého organizmu. Nachádzam podobnosti v spôsobe fungovania a následného rozvíjania sa.  Uvažovanie nad týmto novým organizmom prepájam s formou fotografie – nefotografiou. Mobilnú fotografiu a celkovo rýchlu formu fotografie dnešnej doby vnímam ako istú formu nefotografie. Nefotografia ako niečo, čo nie je fotografia, na ktorú sme zvyknutý. Fotografia dnes je filozofiou, komunikáciou, technológiou, organizmom. Fotografie sa stávajú nefotografiami pretože sú to fotografie, ktorým nerozumieme.

„Ak nepochopíme zložité fungovanie technológií, ak nepochopíme, ako sú technologické systémy navzájom prepojené a ako sa vzájomne ovplyvňujú, tak nimi zostaneme len bezmocne obklopení a ich potenciál omnoho jednoduchšie zneužijú sebecké elity a neľudské korporácie. Práve z dôvodu, že technológie medzi sebou spolupracujú nečakanými a neraz prazvláštnymi spôsobmi, a preto, že sme v nich ponorení až po uši, nestačí nám len poznať ich praktický význam: musíme vedieť, ako vznikli a ako fungujú v niekedy neviditeľnom prepojenom svete. Nestačí len porozumenie, musíme byť gramotní.“ – James Bridle, Temný Novovek, str. 13-14

Inštalácia pozostáva z objektov, ktoré znázorňujú konkrétnu fotografiu v rôznych podobách jej existencie a neexistencie, z fotografie ako originálu, napodobeniny, fotografie ako nefotografie a fotografie v novej podobe existencie. Fotografia nastoluje jednoduchú otázku, ktorá sa od vzniku fotografického média znova a znova otvára a je stále aktuálna. Podnecuje diváka zamyslieť sa.