V praktickej časti mojej diplomovej práce „Hĺbka vnútra“ bolo mojim hlavným zámerom zobraziť rôzne maliarske „dimenzie“ vo forme čistých farebných plôch v kombinácií s rozmaľovanými štruktúrami. Hľadal som správne variácie tohto vizuálneho maliarskeho konfliktu, ktoré vytvárajú emotívny základ s otvoreným koncom. Pridaním emotívnej zložky do abstraktného jazyka vzniká „dimenzia“, ktorá asociuje určitú formu architektúry alebo strojovosti v kombinácií so silou farebnej charakteristiky. V práci skúmam možné kombinácie vzťahov medzi maliarskou štruktúrou a architektúrou priestoru, pomery čistých plôch a rozmaľovaných fragmentov. Mojim hlavným zámerom bolo nájsť správny pomer spomenutých vizuálnych aspektov. K tejto myšlienke som však pri ostatnom obraze mojej diplomovej práce pridal aj dimenziu ďalšiu, a to aspekt reality vo forme kvetu v jeho zrode. Ten istým spôsobom popiera môj prvotný zámer, no zároveň zosobňuje nekonečné možnosti, ktoré abstraktná forma umenia pre autora ponúka.

Základnými piliermi diplomovej práce sú optická čistota, kompozičný plán, náznak priestorovosti a vizuálne zneistenie. Tieto optické zneistenia alebo inak povedané „chyby v systéme“ zaručujú ďalšiu existenciu vizuálneho systému. Tento systém vytváram čiastočne skrytými nepravidelnosťami či odchýlkami hrany a tieňovania, ktoré vedome zapájam do kompozície. Za týmito drobnými rafinovanosťami s odchyľovaním linky schovávam pointu. Narúšanie rovných línií drobnými odchýlkami dodáva obrazu pocit zneistenia a dynamiky veci. Tento pocit podporuje aj to, že nevieme, čo je farba podkladu, lebo tou môže byť každá. Geometrický jazyk vždy priamo nadväzuje na gestické priestorové fragmenty a platí to vždy aj opačným spôsobom.