Kedysi som ticho bral ako samozrejmosť, dnes je ticho pre nás čoraz viac nedosiahnuteľné.
Stále viac vo mne narastá potreba vyhľadávať tiché prostredie a miesta, ktoré mi dávajú možnosť vypnúť.
Usporiadať si myšlienky bez akýchkoľvek šumov vonkajšieho prostredia.
Nájsť svoj pokojný chrám uprostred hučivej betónovej džungle.

Ušný maz, alebo aj “ear wax”, latin. “cerumen”, má napriek svojej nevábnej konzistencií dôležitú funkciu:
zachytáva nečistoty prúdiace do vnútornej časti ucha a chráni ho pred infekciami.
Pri nadmernom vystavení hluku sa však netvorí.

V mojej inštalácii môžeme vidieť malú miestnosť, kde po bočných stranách stien visia keramické svietniky, ktoré simulujú tvorbu ušného mazu.
Pri horení sviečok sa vosk topí a vyteká von ako maz zo zvukovodu.
Okrem tejto vizuálnej metafory komorne osvetľujú celú miestnosť, ktorej dominuje keramická plastika samotného ucha – nositeľa ústredného motívu sluchu a nášho vnímania zvuku.

Výjav stekania vosku znázorňuje môj pocit preplnenia a túžby “vyprázdnenia hlavy”.
Množstvo frekvencií, komunikačného šumu a myšlienok, ktoré niekedy nedokážeme udržať v hlave a tak nám to teda všetko tečie cez uši… a potom už bude opäť na chvíľu dobre.

Objekt bol vytvorený pre výstavu osvit, ktorú organizoval Richard Hronský.