Vo svojej diplomovej práci skúmam a rozoberám svoju identitu v kontexte vlastného tela. Ľudské telo považujem za našu kroniku, ktorá zaznamenáva celý náš život. Do nášho tela sa zapisujú udalosti a uchováva naše spomienky. Vo verejnosti prevláda presvedčenie, že naša identita je vrodená, a tým prevažne nezmeniteľná. No práve naopak, naša identita je získaná počas nášho života. Môže sa transformovať a vyvíjať, a to aj z našej vlastnej vôle. Pri tvorení našej identity rozlišujem tri rôzne aspekty – naše telo, našu myseľ a život, so všetkým čo prináša. V písomnej časti diplomovej práce som sa zamerala na skúmanie rôznych vzťahov medzi nimi. Ako sa navzájom ovplyvňuje psychika a telesnosť. Táto práca predstavuje moju sebareflexiu, vďaka ktorej idem doslovne s vlastnou kožou na trh. Skúmam čo pre mňa znamená šperk a kde všade ho vidím. Nachádzam ho v krajine vlastného tela a ďalej s ním experimentujem. Šperk je definovaný ako ozdobný predmet osobnej spotreby. Okrem dekoratívnej funkcie však plní aj iné funkcie ako napríklad komunikačnú funkciu, sociálnu funkciu, symbolickú funkciu, pre niekoho dokonca aj ochrannú funkciu. Šperk umožňuje nositeľovi vyjadriť príslušnosť k nejakej sociálnej skupine, alebo môže mať pre nositeľa osobnú symboliku, ktorá je verejnosti neznáma. Ľudské telo má s definíciou šperku veľa spoločného. Tiež môže byť nositeľom všetkých týchto funkcií. Preto považujem ľudské telo za „šperk“. A tak ponúkam novú, svoju definíciu toho, čo je to vlastne šperk: „Za šperk považujem niečo čím sa sami rozhodneme zdobiť (tetovanie), aj niečo čím nás vyzdobil život (jazva), aj niečo s čím sme sa už narodili a bolo nám dané (znamienko).“ To, čo spája všetky tieto črty, je príbeh, naša spomienka, ktorá sa k nim viaže. Práve to dáva daným črtám význam, či už pre nás, alebo pre niekoho v našom okolí. Tam tkvie ťažisko formovania našej identity. Praktická časť diplomovej práce pozostáva z kolekcie 8 autorských šperkov, ktoré zobrazujú vyňaté fragmenty z môjho tela. Tieto fragmenty – črty – sú mojím večným šperkom, ktorý je na mne zaznamenaný. Sú to jazvy, tetovania, znamienka. Pracujem s fotografiou vlastného tela – vyťahujem na povrch to čo je pod odevom skryté. Črty na šperkoch sú 1:1 vo veľkosti na mojom tele a sú nainštalované v reálnej výške. Konštrukcia funguje ako skelet môjho tela s naznačenými proporciami. Vďaka týmto šperkom, vyťahujem na povrch príbehy, ktoré tieto črty sprevádzajú. Obnažujem sa svetu a odhaľujem svoje spomienky. Šperky zdobím kvetinovou slepotlačou. Doslova „jazvím“ svoje šperky kvetmi – tak ako to robím aj svojim telom pomocou tetovaní. Dotváram svoje telo tým, čo podvedome považujem za krásne a za svojvoľnú črtu, ktorá sa pre mňa tým pádom stáva charakteristickou. Kolekciu šperkov dopĺňam o krátke videá, ktorými posúvam hranicu objektu a pracujem priamo so svojím telom.