Žijeme v dobe, kedy sa na prvý pohľad zdá, že spoločnosť začína konečne inakosť prijímať, posmeľovať a oslavovať. Je pravdou, že naproti dobám minulým sa najmä vďaka internetu svet zmenil. Vďaka sieťam sme začali nachádzať ľudí, ktorí sú v tom s nami, nech už sme boli akýkoľvek. Z útechy a prijatia, ktorú v začiatkoch internet v mnohom symbolizoval sa však v poslednej dobe stáva miesto, kde uniformita prezlečená za inakosť spolu s hashtagmy ako pomyselnou šerpou, odsúva skutočnú odlišnosť nabok.
Byť iný je cool… zväčša však, byť skutočne iný, znamená nebyť dosť dobrý pre túto spoločnosť.
Dielo Premena z pera Franza Kafku, bolo historicky najaktuálnejšie po druhej svetovej vojne v kontexte tragického holokaustu, pri ktorom bola trestaná práve inakosť. Toto dielo určite mnohí poznáte ešte zo strednej školy ako príbeh o mužovi, ktorý sa zmenil na chrobáka, hmyz, príťaž. V mnohom je však aktuálnym aj dnes.
Príbeh je o mladom mužovi Gregorovi, ktorý pracuje aby uživil svoju rodinu, despotického otca, mamu a sestru, ktorej chce zaplatiť konzervatórium. V jedno ráno sa však zobúdza v obkľúčení tvrdého panciera, ktorý je jeho telom. Po prvotnom zdesení sa však jeho myšlienky nesú v racionálnom hodnotení situácie a najmä toho, či stihne prísť do práce. Hľadá cestu ako si svoje povinnosti splniť. Po tom ako ho však objaví jeho šéf a rodina, začína izolácia v izbe a proces v ktorom sa z Gregora, milovaného syna a brata stáva neľudská príťaž. Jeho sestra Gréta sa určitú dobu ako jediná o Gregora zaujíma, nosí mu jedlo a upratuje, no po čase je prvou, ktorá navrhne aby sa ho zbavili. Gregor umiera sám v izbe, bez poslednej štipky ľudskosti a ako objekt je vyhodený z bytu von.
Aj keď pravdepodobnosť toho, že sa jedného dňa prebudíme ako Gregor, je viac než mizivá, paradoxne sa tak možno mnohí budíme každý deň. Realizmus tohto príbehu sa ukrýva práve v roztrieštenosti vnútra Gregora a prístupe jeho rodiny. Je to metafora vzťahu medzi ľudskou dušou a svetom. Kapitalistický svet, ktorý prináša veľa dobrého, so sebou nesie aj veľké očakávania. Všetci chcú výsledky, každý očakáva rast, výkon či dokonalý výzor. Kam sa však ukryje duša, ktorá tieto očakávania nenapĺňa? Možno pod perinu ako chrobák, ktorý by sa najradšej vyparil a už nebol na príťaž.
Po oznámení témy pre tento semester som takmer bez premýšľania, ihneď siahla po Kafkovej Premene. Až po dôkladnejšej analýze som si však uvedomila, že je to možno tým, ako sa v tejto novele zrkadlím do určitej miery ja sama, a na druhej strane ako aj ja sama podvedome dokážem niekoho odlišnosť odsúdiť. Všetci totiž máme pomyselné hranice, po ktoré je určitá miera rozdielnosti fajn a odkiaľ už nie. Každý sme iný a odpoveďou môže byť snaha pochopiť. Pochopiť pocity, nutkania, emócie, bolesť či radosť toho druhého, pretože v momente, keď sa prestávame snažiť chápať, sa pre nás človek stojaci naproti, stáva len objektom, ktorý sa nám ľahko zhnusí.. chrobákom.
Práve to som sa snažila zachytiť vo svojom diele. Filcový pancier zosobňuje precitnutie, uvedomenie si, že možno niečo “nie je v poriadku“. Prehnané tvary pripomínajúce hmyz vychádzajú z pocitov Gregora na začiatku príbehu Premena. Ich symetria vychádza zo samotnej prírody a hmyzu okolo nás. To, že pancier nevzbudzuje v divákovi odpor a ani nemal v žiadnom náznaku navodzovať pocit zdesenia má jednoduché vysvetlenie. Spolu s výrazným vyšívaním má byť reakciou na to, že byť iným neznamená byť zlým človekom, a že naša inakosť nezmizne len preto, že to chceme. Vieme ju však prijať, zžiť sa s ňou a vie sa stať našou ozdobou či výsadou.