Práca skúma subjektívnu senzitivitu vnímania domáceho priestoru vyňatím detailov architektúry z ich prirodzeného chaotického prostredia. Vytvorené objekty – reprodukcie rohov, kútov, detaily schodov, stien, vchodov, sú zasadené do priestorov rodičovského domu z ktorého reprodukcie priamo vychádzajú a sú ponechané exponovaniu vplyvom bývania. Napr. stena zafarbená dymom od krbu, obité rohy steny. Ide o neustálu komunikáciu tela a priestoru, proces života, ktorý vytvára z domu domov. Druhá časť objektov je exponovaná v rámci výslednej inštalácie dotvorenej in-situ so zámerom komunikácie s pozorovateľom a jeho priamou komunikáciou s týmto priestorom. Kolekcia objektov obsahuje juxtapozíciu nového a starého materiálu s odkazom na mentálny konštrukt domova, ktorý je súčasťou našej identity zloženej zo starých a novo nadobudnutých skúseností. Zámerom práce je, tiež napríklad použitím starého obkladu, podnietiť u pozorovateľa asociácie na vlastný konštrukt domova vo forme nostalgie, ktorá ponúka vo výsledku môjho výskumu alternatívny pocit istoty. Východiskom práce je subjektívne vnímanie s otázkami ako: čo je domov? Prečo je domov priestorom istoty? Čo robí dom domovom? Výsledkom práce je odokrytie akéhosi objektívneho základu ľudských princípov budovania domova – istoty.