Sci-fi vízie budúcnosti pracujúce s motívom “prírody preberajúcej kontrolu” nad ľudstvom zničenou planétou, sú popkultúrnou vizualizáciou rozpadu ľudskej civilizácie, nadchádzajúceho “konca sveta”.Typicky post-apokalyptický zelený vizuál expanzie popínavých druhov rastlín a lián sa rozpína po degradujúcich mestských aglomeraciách, premieňajúc ich na zóny vylúčenia ľudskej civilizácie. Fiktívne prostredia vytvorené človekom, kde však ľudská ruka už viac nehrá žiadnu rolu, patria budúcnosti. Viaceré environmentálne štúdie skúmajúce dopad zmeny klímy na biodiverzitu ukazujú, že táto budúcnosť vlastne možno nieje až taká vzdialená. 

Večnezelený brečtan, v antickej mytológii symbol nesmrtelnosti, benefitujuje z rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére a rozpína sa naprieč ekosystémami západnej Európy. Predpokladá sa, že “boom” brečtanu je reakciou na otepľovanie klímy: výskumy ukazujú, že v oblastiach s vyžšou úrovňou otepľovania bol zaznamenaný aj výskyt expanzie lianovytých druhov. Michael Perring, ekológ na univerzite v Gente v Belgicku, skúmal so svojim tímom trend zaliaňovania – z angl. “lianification” v spojitosti s klimatickými zmenami, pracujúc s dátami z viac ako 1800 výskumných plôch v 40tich lesných oblastiach v rámci Európy, na územiach od Írska po Maďarsko, vrátane západného Slovenska. Výskum ukazuje, že expanzia lianovitých druhov môže byť celosvetovým fenoménom.

Podľa Jodi Dean nás ,, klimatické zmeny pripútavajú k perspektíve, ktorá osciluje medzi tým, čo je nemožné a tým, čo je nezvratné, medzi už a ešte nie, všade a nie tu, nie tak celkom.” Na katastrofu klimatickej krízy sa v súčasnosti nie sme schopní pozerať priamo, pretože jej relevantnosť sa stáva otázkou záznamu extrémov. Tie sa však samy o sebe sa stávajú dôkazmi o už dávno prebiehajúcej katastrofe. Prišiel už teda koniec sveta? Kde však začína a kde končí pohroma? Svet sa možno nekončí nárazom. Potichu a postupne degraduje, chátra, pomaly sa rozpadáva… a možno obrastá zeleňou?