“If, as is being perversely attempted today, all contact were to be abolished, if everything and everyone were kept at a distance, we would then lose not only the experience of other bodies, but first and foremost any immediate experience of ourselves. We would lose, purely and simply, our flesh.”

– Giorgio Agamben, January 11th, 2021, translated by Richard Braude

Moje úvahy nad témou boli formované oslabením rodinných vzťahov vďaka dlhodobému odlúčeniu, obdobím poznačeným absenciou osobných stretnutí a nadmerým množstvom technicky sprostredkovanej komunikácie. Pociťujem neschopnosť byť oporou pre blízkych a udržiavať plnohodnotný kontakt s okolím skrz online komunikáciu.

V dnešnej dobe vieme na diaľku sprostredkovať vnem videnia a počutia, no vedeli by sme skutočne sprostredkovať i vnem dotyku?

Zatiaľ čo pri videní nemôžeme vidieť svoje vlastné oči a pri počúvaní si neuvedomujeme našu schopnosť sluchu; to čo je pri dotyku dotknuté nie je len objekt, ktorého sa dotýkame ale zároveň aj naše telo, ktoré dotyk vykonáva. Kontakt s iným telom je kontaktom so samým sebou.

Ak by bol všetok osobný kontakt zrušený, ak by si každý udržiaval odstup, stratili by sme nie len zážitok tela iných, ale najmä bezprostredný zážitok samých seba. Prišli by sme o vlastnú telesnosť.