Tento semester som sa snažil najvernejšie vyjadriť svoje pocity a obrazy ktoré vidím vo svojej mysli- kde ich deformujem do farebných plôch. Inak povedané- „zahryzol som sa do farebnosti“. Maliarsky/ Farebne riešim priestor, pocity, hudbu, ale aj konkretnosti- postavy, veci… sustredil som sa na farebnosť malieb. 

 Zistil som, že robiť umenie neznamená čakať na „múzu“. Lebo, múza môže príst aj nemusí. Umenie treba  brať ako každú inú prácu. ráno o osmej- deviatej prísť odrobiť si svoje a o nejakej 3-4tej- padla. Myslím si, že len takto sa dajú dosiahnuť ako tak kvalitné výsledky.  Ved maliarstvo bolo cechovou záležitosťou, malo svojich učnov a majstrov. A fungovalo to vtedy, tak prečo by to nefungovalo aj dnes?

Čo sa týka tém, sú rôzne. Každopádne ma zaujala téma, ľudskej radosti, bezprostrednosti a samotnej ľudskosti ako takej. Momenty keď sa človek stretá v spoločnosti, pri akciách, tam vznikajú rôzne situácie, pocity, sympatie, antipatie a pod. a predsa- ved človek je tvor spoločenský. a práve tá „nahá ludskosť, bez pretvárky ma zaujala. Možno aj taká určitá komornosť samotného výjavu- preto tá perspektíva a architektúra.

Mám potrebu sa vyjadrit ku kiborgovi… čítal som jednu sci fi knihu, kde autor vykresluje svet v zaujímavom kontexte. Hovorí o ľudskom pokolení ktoré príde na to, ako spravit ľudské telo nesmrtelným. A to tak, že tá časť ľudského tela ktorá zlyhá, sa nahradí mechanickou/ biomechanickou. Je tu len jedna chyba- ako sa postupne nahrádza celé telo kovovými častami tak sa umrtvujú zmysly, nervové zakončenia, cit a pod. a to spôsobí že vznikne nevraživosť, zrušia sa zákony o ochrane ľudského života a jedinca ako takého. Svet bude všade a stále vo vojne. Zabíjanie je na dennom poriadku. Vyhráva ten, ktorý bude mat lepšiu mechanickú výbavu. Duša bude nedostatkový tovar. Bude objavených dalších 8 mimoplanetárnych civilizácií…  Ako som sa začítal, tak som sa až zľakol ako to je všetko aktuálne, mal som potrebu sa k tomu vyjadrit.

Z toho vyplíva že nesmieme si nechat zobrať cit a úctu jeden k druhému, práve naopak toto treba živiť v sebe ešte kým je čas. Podľa mna, možno nebudeme robotmi, ale ten medziludský cit sa citelne vytráca zo spoločnoti.