Na ceste stať sa umelcom sa častokrát ocitáme pred rôznymi otázkami, prehodnocujeme naše smerovanie, zmysel toho čo robíme a či vo svete, kde už všetko bolo urobené, sa dá ešte nájsť niečo nové. Príliš mnoho myšlienok môže vyústiť až do nespokojnosti s čímkoľvek, čo vytvoríme a neschopnosti začať vôbec niečo tvoriť. (Podobnej téme sa venuje aj nový podcast Na čom makáš? od Petra Kolárčika) Rozhodla som sa preto skúmať kreatívnu silu v človeku. Odkiaľ sa berie, ako funguje, čo ju podporuje, čo jej naopak škodí, aké sú jej hranice a či sa dajú prekročiť?

V tomto projekte chápem svetlo ako silu, ktorá bojuje s tmou, plynulo do nej prechádza alebo z nej priamo pramení, vždy sa však bezpodmienečne hýbe. Pripodobňujem ju ku kreativite, hybnej sile v človeku, z ktorej tiež niečo nutkavo rastie a vzniká. V procese využívam princíp terapie a terapeutickú funkciu kontaktu s materiálom. Svetlo vystupuje ako spolutvorca, prírodné živly pôsobia na výsledný obraz ako symbol živelnosti a nepredvídateľnosti kreatívnej sily v človeku, a pierko zastupuje slobodu a ľahkosť v tvorbe. Zaujíma ma tiež myšlienka kreativity ako vnútorného ohňa, ktorý je v každom z nás a ženie nás dopredu, je ale potrebné ho živiť, podporovať a nie potláčať a hasiť. Toto uvoľnenie myšlienok ma zavialo až k abstraktnej forme obrazu. Dovolila som si experimentovať, neplánovať výsledok a tak zaznamenať a preskúmať túto čistú tvorivú energiu, jej pohyb, podoby a nekonečné možnosti.

Výsledkom je fotografická kniha o hľadaní svetla v podobe ľahkosti a radosti z tvorby, ktoré sú práve tým, čo väčšinu z nás sem, do umeleckého sveta, v prvom rade priviedlo.

Táto práca je odkaz všetkým tvorivým ľuďom, aby sa nebáli tvoriť a začali experimentovať so všetkým, čo sa im dostane do rúk, pretože na to, aby sme mohli prísť s niečím novým, je potrebné najprv prejsť a prekročiť to, čo už tu raz bolo. Práve schopnosť nad tvorbou kriticky premýšľať a aj napriek všetkým otáznikom chcieť aj ďalej pokračovať je to, čo nás v dnešnom svete robí jedinečnými.

*video sprevádza klavír, ktorý svojou podstatou dopĺňa myšlienku, otvára tiež novú rovinu projektu a zhmotňuje radosť z tvorby samotnej, bez ohľadu na výsledok a skúsenosti s daným médiom