Výber fragmentov z eseje k práci:

Notes on freedom

Je nesmierne ťažké definovať si, čo je to sloboda. Má nesmierne veľa aspektov, polôh a hlavne je ťažké ich vážiť. Čo je pre mňa dôležitejšie? Čo si zaslúži moju pozornosť? Čomu dať prednosť? Namiesto rozhodnutia sa pre jeden konkrétny úzky okruh/typ slobody, som sa rozhodol pristúpiť k veci opačne. Nenechal som konkrétnu slobodu definovať môj koncept, ale svoj koncept som oslobodil od mantinelov. Mohli by sme to nazvať procesuálnosťou či freestyleom.

Poézia o myšlienkovo materiálovej procesuálnosti a intuitívnych asociáciách – spoliehanie sa na materiálovú evokáciu konceptu, ktorá vedie k novej materiálovej forme, ktorá vedie k novej evokácií konceptu.

Uvedomil som si, že toto je tá najvhodnejšia príležitosť, dať si doplnkový ateliér na architektúru a vytvoriť dialóg medzi dvoma odbormi skrz jednu tému. Mojou hlavnou motiváciou učiniť tento krok, bolo rozšíriť si škálu premýšľania. Odev má od architektúry „na krok“ (prieniky – konštrukcie, materiály, objemy, plochy, funkčnosť…), preto ma zaujala myšlienka odchýliť sa od vizuálneho premýšľania o móde (do ktorého často padáme) a osvojiť si princípy architektonického myslenia a riešenia problémov.

Notes on Metamorphosen

Interpretovanie Metamorfóz od Richarda Straussa je vždy prechádzka po tenkom ľade. Jediné, čo nám skladateľ zanechal ako stopu je samotný názov (premeny) a poznámka In memoriam na prvej strane partitúry. Na jednej strane je to veľmi zahmlené, na strane druhej to dáva širokú škálu možných interpretácií.

Strauss ako neoromantik – či skôr posledný udržiavateľ wagnerianizmu – stavia skladbu na piatich motívoch. Dva z nich sú prevzaté, resp. sú to citácie z Beethovenových symfónií, konkrétne Eroicy a Osudovej. Každý z motívov predstavuje akúsi pomyselnú postavu, či skôr emóciu, ktorá pravidelne odchádza a potom sa zas vracia. Strauss motívy variuje jednotlivo, ale aj poradím, orchestráciou, kombináciou a ich vzájomným prelínaním. Skladba vo výsledku pôsobí ako rieka. Je to nepretržitý pol hodinový tok hudby. Tento motívový kompozičný prístup, mi nesmierne dobre sadol do konceptu a bol jeden z kľúčových aspektov, prečo som si vybral práve Metamorfózy.

Looking for shapes

Inšpirovaný veľkými synestetikmi ako Adamčiak, či Kandinsky, som sa pustil do hľadania tvarov na základe hudby. Snažil som sa o kombináciu analytického prenosu informácie z notového zápisu a intuitívneho synestetického dotvorenia tvaru. Týmto autorským kľúčom som začal prepisovať jednotlivé motívy metamorfóz do tvarov a materiálových foriem, za účelom skúmania, čo tento proces dokáže, a či funguje. Považujem to totiž za akési manuálne, resp. analógové generovanie tvarov. 

V odevnom dizajne ostávam pri tvaroch a formách, ktoré vznikli kombináciou analógového automaticko-analytického prepisu partitúry a zvuku. Snažím sa však rešpektovať a zachovávať formu tela. Tvary nikdy nejdú proti svojmu nositeľovi – naopak, prispôsobujú sa mu.