Periférne videnie je definované ako neschopnosť vnímať predmety v okolí asi 180 stupňov vertikálne i horizontálne. Toto prostredie sa nazýva zrakové pole. Porucha periférneho videnia je detekovaná prostredníctvom vyšetrenia s názvom perimetria. 

Skúmanie vzťahu svetla a medicíny ma doviedlo k zamýšľaniu sa nad poruchami zraku, jednak z medicínskeho a jednak z filozofického hľadiska. Vzťah medicíny spočíval v skúmaní poruchy periférneho videnia, ktorou trpím. Táto porucha v mojom prípade vzniká v dôsledku cysty v mozgu, ktorá tlačí na zrakový nerv.

Výsledok tohto vyšetrenia, ktorý zobrazuje zrakové pole každého oka ma inšpiroval k zamýšľaniu sa nad okom ako orgánom v tvare kruhu. Tvar kruhu som následne porovnávala so kruhovým tvarom šošovky fotoaparátu tvarom a s cyklom života, ktorý ma svoj začiatok, priebeh a koniec. Kládla som si otázku, či slepí ľudia, napriek alebo práve vďaka svojmu hendikepu nevidia viac ako ostatní (minimálne z filozofického hľadiska).

Rozhodla som sa preto mnohé fotografie deštruovať, a to práve s cieľom objaviť v tomto procese niečo nové, a teda zistiť, či sa deštrukcia môže stať sa istých podmienok rekonštrukciou niečoho nového.

Neskôr som našla inšpiráciu som v tvorbe R. Sikoru, ktorého konceptuálne umenie ma posunulo ďalej v uvažovaní nad cyklom života, no inšpiráciu som nachádzala aj vo filmoch, hudbe a poézii. V závere som sa dostala rozvíjala tému transcendencie a inšpirovaná R. Sikorom rozhodla vytvoriť si vlastný symbol pre život ako taký, pričom jeho podstatným prvkom sa pre mňa stala spomínaná transcendencia, či už ju chápeme vo filozofickom alebo fyzikálnom slova zmysle.

Jednotlivé fotografie použité v knihe nájdete na tomto portáli, celú knihu si môžete pozrieť • tu •