Skúmam potenciál fotografického média stať sa mojim vlastným núdzovým biotopom. Toto pomenovanie zároveň vnímam ako prístup či nastavenie mysle kedy som si dovolila, aby sa akt tvorby stal cieľom samotným.

Text z knihy:

Už od prvotných úvah nad témou boli moje myšlienky formované túžbou vytvoriť harmonické prostredie, útočisko. Podvedomou motiváciou bolo presťahovanie sa na petržalské sídlisko po rokoch života prežitých v dome obklopenom prírodou. Potreba dobiť energiu pobytom v exteriéri pramenila z rutiny a každodennosti dní strávených v priestoroch malého bytu, z dlhej zimy prežitej v lockdowne a celkového pocitu straty kontroly nad vlastným pohybom. Moja pozornosť sa znovu obrátila k samotnému fotografickému médiu po uvedomení si, že práve ono je mi neustále k dispozícií za akýchkoľvek podmienok a v akejkoľvek životnej situácií.

Po roku života s pandemickými opatreniami som však čoraz častejšie na sebe pozrovala akúsi podvedomú tendenciu závidieť umelcom, ktorí sa vyjadrujú prostredníctvom iných médií. Vyplynulo to predovšetkým z previazanosti fotografa na jeho bezprostredné okolie. Odrazu mi prišlo, že sa nikdy nebudem môcť len tak zavrieť sama v ateliéri a nakresliť hocičo, čo mi napadne. Takéto myšlienkové pochody ma prinútili pokúsiť sa nazerať na fotografiu z iného uhla, z perspektívy očarenia z jej jedinečnej schopnosti kresliť svetlom.

Fotografia je oslavou svetla, učí nás vnímať a obdivovať jeho cyklické premeny. Fotografovanie je oslavou príchodu nového dňa. Svetlo pôsobiace na svetlocitlivý materiál pri fotografovaní opäť scitlivuje moje znecitlivené ja.

Napriek tomu, že bez fotografa nebude skutočnosť zachytená, a bez skutočnosti by fotograf nemal čo zachytiť, si uvedomujem, že svetlocitlivý materiál môže byť sám o sebe zdrojom obrazov. Má potenciál stať sa núdzovým biotopom fotografa bez ohľadu na jeho okolité prostredie.

Charakter aktu fotografovania zároveň sám o sebe istým spôsobom zodpovedá tvorbe ideálneho prostredia, útočiska. Uvedomelým uskutočnením výberu z reality a stlačením spúšte zameranej na niečo, čo je v danom momente či prostredí oku a duši lahodiace, zbierame časti sveta a ich vzájomných kombinovaním sa podieľame na tvorbe vlastného núdzového biotopu.

,,To collect photographs is to collect the world” (Susan Sontag, On photography)