Súťaž na parkovací dom v Ostrave sa stala zadaním semestrálnej práce. Súťažné podmienky a obmedzenia formovali návrh, osobná reakcia na zadanie však ponúkla priestor pre interpretáciu nájdeného architektonického problému. Projekt skúma typológiu jednoduchého rampového systému parkovacieho domu, mieša rampy s rovnými podlažiami a zároveň poskytuje priestor pre iné programové využitie. Šesť percentný sklon rampy, dvanásť metrová otočná plocha pre auto a výška podlažia 2 750 mm sa po analýzach stali jasnými pravidlami pre nájdenie formy. Zvyškové priestory na bočných stranách parkovacieho domu tak prebrali charakter iného využitia. Sú nepravidelné, majú rôznu veľkosť aj umiestnenie, spoločným prvkom sa tak stáva exteriérové fasádne schodisko, ktoré ich navzájom prepája nielen medzi sebou ale aj s ulicou a dostáva povahu cesty, balkóna, lodžie. Fasáda pri iných priestoroch ustupuje v prospech pokračovania cesty a vizuálneho charakterizovania povahy parkovacieho domu.