Autorka pracuje s motívom kože a jej premenami. Potom, ako na sebe začala pozorovať biele škvrny, značiace depigmentáciu kože, začína svoje telo vnímať v mimoľudských kontextoch a uvedomuje si morfologické podobnosti škvŕn na iných organizmoch. Napríklad na stromoch (athelia eppiphylia) alebo na srnčej srsti – akoby tieto poruchy depigmentácie boli pre autorku mostom k zintenzívneniu prežívania spätosti s týmito organizmami, s ich materialitou a zároveň zraniteľnosťou. Stromy aj srny (resp. lane) boli v ľudovej kultúre niektorých slovanských národov často asociované s určitou formou krehkej ženskosti, u iných napríklad keltských, sú brezy spojované s vílami. Zároveň boli akýmsi symbolom rastu, obnovy, regenerácie – vďaka faktu, že dreviny sú ako prvé holé a narušené miesta.

                                                                                                                                                                                  Bára Lungová