Možno fóbie liečiť? Je to zložité, ale možné. Zjednodušene povedané, pacient musí chcieť.

(…bez názvu…)

V spoločenskej cudzine, písmená prúdia prudko prúdom-tokom,
Je to nevyslovené a nemelodické slovo,
Prejavené blokom.
V rytme zvýšeného tlkotu srdca,
Podlamujú sa mi kolená, 
To sú poruchové spojenia, prepojené s tancom.
Tam som. 

Nie je mi súca, ale nie je krutá, 

Vychádzajú z vnútra.

Sociálna fóbia je typom Anxiety disorder ( úzkostnej poruchy). Prehnaný strach z určitého sociálneho, medziľudského kontaktu. Je sprevádzaná úzkosťou, prameniacou z vedomých i nevedomých negatívnych očakávaní vlastného zlyhania, pozorovania či hodnotenia v rôznych situáciách s možnosťou konfrontácie, interakcie, kritiky, hodnotenia alebo vystavenia sa. Obsahuje prejavy ako : Ťažkosti pri pohľade z očí do očí, negatívne myslenie upadajúce až k melanchólií, návaly horúčav, sucho v hrdle a ústach, zvýšenie srdcového tepu, zvýšené potenie, tras či tiky svalov.

Moja sociálna fóbia mi nevadila kým mi priamo nezasiahla a neovplyvnila môj osobný život. Presne vtedy som sa rozhodol, že to chcem zmeniť a uvedomil som ako veľmi ma ovplyvňuje stiesňuje a obmedzuje môj strach z komunikácie s cudzími ľuďmi, autoritami a prejavom činností, ktorými si nie som istý pred skupinou či masou ľudí. Skrz podlamovanie kolien, čo je mojim prejavom soc. fóbie pri styku s cudzou skupinou, spájam tanec na základe vizuálnej podobnosti. Ktorý je v mne úzko spätý s vystavovaním sa a tým pádom neprebádaný, nepraktizovaný a desivý.

Vybral som si vystaviť sa fóbií a vytvoriť si najnekomfortnejšiu situáciu. Voľbou bola expozičná terapia ako forma vlastnej „liečby“.  

Expozičná terapia je technika behaviorálnej terapie na liečbu úzkostných porúch. Expozičná terapia zahŕňa vystavenie cieľového pacienta zdroju úzkosti alebo jeho kontextu bez úmyslu spôsobiť akékoľvek nebezpečenstvo. Predpokladá sa, že im to pomôže prekonať ich úzkosť alebo tieseň. Používa tzv. zahltenie, náhle vystavenie desivému podnetu. Pacient je vystavený situácii, ktorá v ňom vzbudzuje najväčší strach. Najskôr sa vydesí, neskôr sa však prestáva cítiť ohrozeným, strach mizne a racionálna sebakontrola sa obnoví.

Po dobu 2 mesiacov som sa vystavoval nekomfortu, pasívne nahrával rozhovory so skupinami cudzích ľudí za pomoci diktafónu, bez toho aby oslovení vedeli o nahrávaní, so záujmom docieliť konverzáciu o mojom probléme a nadobudnúť použiteľné slová. Vybrané slová a vety súvisiace s konceptom sa neskôr použili ako vokály do hudby, ktorá bola vytvorená priamo na performance. Na video a performovanie bol vybraný exteriér mestského priestoru obsahujúci náhodných divákov, ktorý podňecuje strach, úzkosť a samotné podlomenie kolien, ktoré pohybovo doplňuje tanec na hudbu z rozhovorov.

Zadaním bol Autoportrét a cieľom práce bolo povedať, že takýto problém existuje a dá sa liečiť touto alebo inou formou za pomoci chtíča.