Prechádza realita do virtuálneho priestoru? Ulica, na ktorú sa pozerám z okna na mňa už nepôsobí skutočne. Idem na prechádzku. Je to ako počítačová hra. Ako papierový architektonický model, ktorý ešte nie je zrealizovaný. Ja som ako plastový panáčik v mierke 1:42. Skutočnosť na mňa nepôsobí skutočne. Túlam sa ulicami mestečka cez google mapy. Túlam sa cez ulice ktoré poznám, no aj tak si nie som istý, či naozaj existujú. Nová sloboda? Sloboda obrazovky?

Zaznamenal som môj pocit z neskutočnosti ako zošit 7 grafitových vedút predmestia Piešťan. Formát 32,5x25cm. Formálna hra, kde sa na skutočnosť pozerám ako na papierový model.