Práca nadväzuje na výskum, ktorý som zrealizovala počas minulého semestra v rámci témy „Guľa ako krajina“. Sledovala som v ňom ako sa mení pohľad človeka na Zem v dejinách. Toto vnímanie sveta veľmi jasne zobrazujú mapy, a tak sa stali zdrojom poznatkov, z ktorých som čerpala. Vzniklo tak niekoľko zaujímavých výtvarných ciest.

Zo stredovekých máp vyčítame, že Zem bola plochou plackou. Dnešné mapy sú už omnoho pragmatickejšie, no aj napriek tomu nie sú bezchybné ako by sme si mohli myslieť. V našich mapách objavujeme nežiaduce deformácie, ktoré vznikajú počas procesu prenášania guľatej plochy na rovný povrch mapy. Tak ako pomarančovú šupku nedokážeme rozprestrieť bez poškodenia na vodorovnú plochu, tak ani zemskú kôru, ktorá je guľatá, nedokážeme zakresliť do mapy tak aby nedošlo k deformácii veľkostí jednotlivých krajín.

S týmto momentom som sa rozhodla pracovať v zimnom semestri. Tak ako pri guľatej  Zemi, tak aj pri iných geometrických tvaroch pozorujeme rôzne formy deformácie ak sa ich plášť snažíme premietať plochu. Rozhodla som sa preniesť plochy 3D objektov na 2D „placky“ odtláčaním rôznych geometrických útvarov a tak vytvárať špecifický reliéf.  Skúmam zákony tohto prenosu a vytváram tak inštaláciu objektov – pečatidiel a ich reliéfov s typickou farebnosťou, ktoré demonštrujú tento vzťah – vzťah priestoru a plochy.

Vytvorila som vzorové situácie v modelovacej hmote, kde som si vyskúšala možnosti, ktoré mi tvar a štruktúra pečatidiel ponúka. Vznikli tak „nástroje“, ktoré mi pri kreatívnom procese môžu pomôcť. Majú zadefinovaný svoj tvar a textúru, čiže 3D objekt nielen určí štruktúru pretlačeného reliéfu, ale zadefinuje mu aj jeho tvar. Zároveň ich mám pod svojou kontrolou, čiže vzniká tak určitá metóda tvorby vzoru.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu práca nebola realizovaná v skle.