Založením lúčnej plochy sa opäť napájam na tému vzťahu ku biodiverzite, v ktorej hrá človek v dnešnej dobe so svojimi rozhodnutiami pomerne zásadnú rolu.

Prácou a rozhovorom sú otvárané otázky ďalších postupov a možností, akými možno nahliadať na životné prostredie aj v urbánnom prostredí, i akým spôsobom ho možno podporiť utváraním cielených zásahov a opatrení.

..

„H: Vie niekto zabezpečiť (pre prírodu) to veľa? Kto vie spraviť veľa? My jednotlivci vieme toho spraviť málo, a kto vie spraviť veľa?“

„D: Veľa už sa deje – je to ako keď robíš verejnú zbierku, každý prispeje trochu, ale dokopy je to veľa. Chápeš, ak by si každá škola zasiala na svoj dvor kúsok lúčnej plochy, trochu by upravila kosiaci režim, dali si von vtáčie búdky a zriadili dažďovú záhradu – už to by malo na mikroklímu a biodiverzitu, napríklad len tu v Bratislave, veľmi kladný vplyv. My, aj keď už tu spravíme málo, bude to tu cítiť. Keď rozkvitne lúka, budeme pozorovať viacej opelivého hmyzu. Keď zriadime dažďovú záhradu – pocítime to vo vzduchu. Mojou ideou je vytvorenie akéhosi silového miesta, kde si príroda našla pre seba miesto aj uprostred mesta. Z neho bude duch toho, čo sa všetko dá, žiariť a inšpirovať ďalej. „

Celý rozhovor i galériu procesu nájdete „TU„