V mojej práci som sa zamerala na skúmanie dvoch svetov – reálneho sveta a sveta, do ktorého zvyknem aj ja sama utekať veľmi často – do nereálneho online sveta, často plného klamstiev a ilúzií.

Pri porovnávaní týchto dvoch veľmi odlišných svetov som paradoxne našla prvok, ktorý ich oba zjednocuje. Prezentovať sa a byť videný – to spája mňa, Vás a vlastne asi každého. V súvislosti so skúmaním života na sociálnych sieťach a života mimo nich som vytvorila návrh inštalácie, ktorá zhmotňuje tento postreh a zároveň odkrýva falošnosť internetového sveta priamo cez „príspevok“ na Instagrame, ktorý je tvorený oknom mojej izby. Tá je vystavená na verejnom mieste, kde neuvidíte to, čo na mojom Instagrame, ale všetko, čo je za tým. Prach, nedokonalé svetlo, čistú realitu.

Ústredným objektom je kópia mojej vlastnej izby so všetkými stenami priehľadnými, okrem čelnej steny. Tá predstavuje obrazovku, ktorú vidíte, keď si na dennom poriadku otvárate Instagram. V nej je okno do mojej izby, ktoré predstavuje nový príspevok. Ak sa divák na príspevok pozerá z vopred vyznačeného určeného bodu, vidí to, čo vidíme bežne na sociálnych sieťach – dokonalosť, všetko upratané, ako má byť. 

Ak však obíde izbu a pozrie sa cez priehľadnú stenu dnu, uvidí realitu, ktorú Instagramová stena – bariéra medzi online svetom a realitou – cielene zakrýva. Neporiadok, kôš plný smetí, kopa oblečenia na zemi a rozliata káva na koberci. V prípade, že čelnú stenu izby tvorí obrazovka, po naskenovaní QR kódu je možné v reálnom čase na tento príspevok reagovať komentármi.

In my work I was focused on observing two worlds – the real world and the one even I often tend to escape to. The imaginary Instagram world, which is often filled with lies and illusions.

When looking into these two very different worlds I paradoxically found an element, which unifies them both. To need to present ourselves and to be seen – that connects me, you and probably everyone else. In connection with observing social networks I came up with an idea of an art installation, which materializes what I found out. At the same time, it reveals the hollowness of the online world right through an Instagram post, which is formed by a window of my room exposed in the public area. You will not see the same thing as on my social media, but everything behind. The dust, imperfect light, pure reality.

A copy of my own room is the main object of this exhibition. All walls are transparent, except the frontal one. The frontal wall represents the screen you see when you are checking your Instagram on a daily basis. There is a window to see through to my room. If a viewer looks at the frontal wall from the exact point, he sees exactly the same what people see on social media – everything in perfect order, cleaned up.

If the viewer walks around the room and looks through one of the transparent walls, he sees the reality which is purposely covered by the barrier between online world and the reality – social media. A mess, full trash bin, pile of clothing and a coffee spilled on the carpet. In case the frontal wall is created of one big screen, there will be a scannable QR code. After scanning, viewers reactions like comments and likes will be in real time shown on the display that forms the frontal wall.