Základom bakalárskej práce je starý archív rodinných fotografií z obdobia približne od roku 1940 do roku 1996. Obsahuje circa 550 fotografií rôznej formálnej aj obsahovej kvality. Fotografie boli uskladnené v jednej škatuli, bez akéhokoľvek systematického radenia, či popisu.

Zámerom práce bolo vytvoriť koncept spracovania daného fotografického materiálu, s cieľom zachovať ich hodnotu ako rodinnej pamäte, ale taktiež preskúmať album v čistej podobe, ako potenciálny vizuálny materiál. Vznikla obsiahla fotografická publikácia, pozostávajúca z fotografii a ich výrezov, ktoré autorka spája a radí podľa daných kritérii. Má charakter atlasu, aby splnila funkciu uchovania informácie, ktorú materál nesie. Fotografie s výrezmi (fragmentami) sú komponované na dvojstránky, pričom vznikajú obsahové kompozície s časovým, priestorovým, psychologickým, alebo vizuálnym naratívom. Ten však ostáva nevyslovený. Jednotlivé dvojstránky na seba nadväzujú, vytvárajú dojem príbehu, rozprávania, doplnený o opisy charakterov postáv, či prostredia.

Dielo má zároveň dokumentačnú podobu. Je dokumentom či už obsahovo — dobová pamäť, predovšetkým socialistického obdobia a života bežnej rodiny v ňom, alebo formálne — vývoj fotografie ako média v prevažne neprofesionálnom prostredí, súkromnej sfére. Každý prvok v knihe je označený číslom, odkazujúcim na číslo danej fotografie v registri. V ňom nájdeme mená jednotlivých osôb, ich rodinné vzťahy, dátumy narodenia… Obsah pomenúva jednotlivé časti formálne, bez citového náboja.

Publikácia napriek svojej dokumentačnej podobe nesie aspekt anonymity. Ostáva nepomenovaná, bez grafického spracovania obálky, a preberá tak z časti na seba už existujúcu anonymitu rodinného archívu v škatuli.