TÉMA: PREMENA (semestrálna práca, súčasť Bratislava Design Week 2020 Pandemic Edition 3. – 7. 12. 2020)

PLAY VIDEO

Apponyiho palác. Rokoková stavba. Rokoko a dnes? Čo má spoločné rokoko a dnešná doba? Otázka na zamyslenie.

Rozhodla som sa pracovať s rokokovou myšlienkou, s rokokovým názorom spoločnosti, ktorej podobnosť som hľadala v dnešnej dobe.

Rokoko bolo typické idealizovaním, zakrývaním, vyumelkovanosťou, zobrazovaním prikrášlenej/falošnej reality, vytváraním iluzívnej masky, ktorá tvorí akýsi portrét spoločnosti a jej názorov na vnímanie sveta. Zobrazovalo veci oku príťažlivé, hralo sa s príťažlivosťou. Vytváralo ilúziu dokonalého stvárňovania. Aj témy ako melanchólia, bolesť, životné pocity boli prekrývané povrchnosťou, ľahkosťou a hravosťou vo vzťahu k životu.

A tak som sa pýtala…

V čom je odlišný dnešok? Je to trend, ktorý trvá, ktorý opäť prišiel? Nastala nejaká premena spoločnosti? Nie je to len hon za krásou a dokonalosťou, ktorú máme, ale nevidíme, ktorú nemáme, ale chceme?

Táto téma vytvára príliš veľa otázok, ktorých odpovede sú niektoré jasné a evidentné a iné nejasné a nezodpovedané.

Môj proces polemizovania nad touto témou viedol od negatívneho postoja k povrchnosti až k prirodzenej potrebe atraktívnosti, ktorá je v našich génoch zakódovaná. Človeka prirodzene láka niečo „pekné” pretože to vychádza z našej viscerálnej úrovne. Vďaka evolúcii sú napríklad kvety atraktívne pre včely a vtáky, a tým je zabezpečený prenos peľu a semien vďaka čomu rastliny nevyhynú.

Čo to znamená krása? Je túžba po kráse zlá? Je to krásne či povrchné? Je povrchnosť len silná túžba po kráse? Je človek závislý na kráse? Prečo máme potrebu vidieť krásu?

Vo svojej práci poukazujem práve na tenkú hranicu krásy a povrchnosti, ich diferenciu a zároveň podobnosť.

Rozhodla som sa pracovať s odliatkom tváre, nedokonalým, surovým, reálnym ako s atribútom vnímania spoločnosti z hľadiska krásy a povrchnosti. Akousi metaforou nášho každodenného zobrazovania, videnia a fungovania sveta. Rozličné povrchové úpravy – experimenty a materiálové odlišnosti znázorňujú rozličné postoje nahliadania na túto tému.

Znázorňujem krásu prítomnú, krásu nadsadenú, krásu potlačovanú, krásu zvýrazňovanú a zároveň až krásu neprirodzenú, nereálnu, iluzívnu…

Výstupom sú hmotné objekty vyjadrené v nehmotnej podobe – vo videu, kde nastáva premena z hmotného do nehmotného, z reálneho do nereálneho.

Video nie je členené na úvod jadro záver, sú to sekvencie záberov plynúce za sebou bez zápletky či vyvrcholenia, pretože táto téma nemá záver, nemá jedinú odpoveď, nemá riešenie. Je to len súbor pohyblivých prvkov vyjadrujúcich rôzne postoje a variácie názorov k danej téme určené na polemizovanie.

Je naša spoločnosť povrchná? Krásne je len to čo je dokonalé? Prečo máme potrebu svet prikrášľovať? Prečo umelo tvoríme čo neexistuje? Prečo ho dokonalým umelo vytvárame? Nie je dokonalý vo svojej nedokonalosti?

Poukazujem na rôzne uhly pohľadu. Nie na to čo je správne a čo je nesprávne. Video zanecháva len „feeling“ a otázky na zamyslenie.

Video bolo súčasťou výstavy BDW 2020 v Apponyiho paláci a bolo nainštalované v podobe QR kódu na priehľadnej fľaši, ktorá svojím vizuálnym stvárnením evokovala obsah videa.