Práca je výsledkom zadania na tému FRAGMENT s podmienkou využitia bieleho plátna a upcyclácie bielej košele.

Teória hodnoty ruiny bola rozvinutá v 30. rokoch minulého storočia kontroverzným architektom Albertom Speerom. (Nie len) jeho fascinácia krásou antických ruín bola inšpiráciou k inžinierskemu plánovaniu riadeného rozpadu, čiže ak by sa budovy časom zrútili, ostali by po nich esteticky hodnotné ruiny. V 21. storočí sa totalitné architektúry (aj umenie) postupne do istej miery zbavuje ideologického nánosu a začínajú sa pozitívne hodnotiť čisto z kunsthistorického hľadiska.

Rozhodol som sa pre istý posun. Namiesto čakania na naplánovaný rozpad, či ničenia niečoho nového, som vytvoril niečo nové, čo len vyzerá byť staré a zničené. Týmto prístupom som hľadal esencie teórie hodnoty ruiny a akúsi jej univerzálnu rovnicu aplikovateľnú na akúkoľvek možnú oblasť. To ma doviedlo k uchopeniu tejto problematiky troma rôznymi prístupmi, čím som sa zároveň snažil dokázať pravdivosť a univerzálnosť teórie a zároveň aj jej funkčnosť, resp. to, že to nie je len vyfabulovaná estetika pre estetiku.

1. Upcyclovaná košeľa (pilotný model)

– motív – odpor ku košeliam

– cieľ – zbavenie sa všetkých zásadných košeľových atribútov, vytvorenie antikošele

2. Model I.

-motív – poukázanie na estetiku prirodzeného rozkladu (pri archeologických vykopávkach hrobov je väčšinou zachovaný len predný diel odevu, nakoľko sa ľudia pochovávajú ležiac na chrbte a produkty telesného rozkladu zničia zadný diel)

– cieľ – zdanlivo náhodné rozvrhnutie dier na základe anatómie tela

3. Model II.

-motív – deštrukcia a obnova so zachovaním pôvodného tvaru, avšak priznanými stratami a jazvami

-cieľ – príprava jednoduchého strihu oversized trička, následné rozstrihanie na fragmenty a opätovné zošitie každého fragmentu priznaným stehom