Nemám jazyk ktorý ovládam na úroven materinského jazyka. Japonština, Slovenština,
Angličtina, Čeština, to sú jazyky s ktorým sa viem do určitej miery komunikovat.

Veľa vecí pochopím podľa kontextov a situácie, domyslím si že čo to môže znamenat, sú aj slová ktorá sa mi len tak marí v hlave čo to môže znamenat už som to aj niekedy počula.
Vtedy vznikne v mojom hlave vlastný jazykolom, ktorá sa skláda z jazykov ktoré poznám.
Väčšinou prekládam v hlave doslovne tak ako počujem tak vznikne veľakrát
nepochopenie a nedorozumenie. Keď počujem už vysklonené slová, tak hľadám základ slova ktorá nemusí byť také isté ako aký si já predstavím (príklad: moriť-more)

Častokrát sa stáva aj preklep pri počúvanie, neviem
niekedy počut rozdiel medzi R-L, V-B, S-C-Z, lebo v japonštine sa skláda abeceda zo
samohláskom a spoluhláskom tak niektoré slová v ktorom sa nachádza za sebou
spoluhlásky sa mi tažšie počúvajú.
Jayzk ktorá sa vyvíja v mojom hlave je podivný jazyk, ktorá môže byť pre niekoho
zmätkom, ale v mojom hlave to má určitý systém prečo je to tak, ako to je.

ENG:

For more than half of my life I have been living outside of my home country, Japan,
which causes a lot of people to ask themselves, what language am I thinking in?
When I am at home, I speak only Japanese, when I am out with friends, I mostly
speak Slovak. I used to live in Czech Republic, and I studied and spoke English only
at school. However, I don’t consider my knowledge of any of these languages to be
at the level of “native language”. I may have trouble with understanding the
sentences according to the context, I just take it the way I hear it. Sometimes I hear
when others make mistakes in their speech, but I also tend to use the wrong word at
the wrong time with the wrong meaning. The language inside of my head is very
strange, it develops on its own, it may be a chaos for others, but for me, there is a
system and a reason why certain things are the way they are.