Behom tohto semestra som rozmýšľala nad vecami, ktoré by som chcela vidieť vo svojej maľbe. Rozhodla som sa, že kontrastnosť a svetelnosť majú pre mňa primárnu vážnosť v obraze.  

 Spočiatku boli to skúšky s predmetmi a farbou. Vybrala som pre seba jeden zo zaujímavých objektov a bola to svietiaca gúľa. Páčil sa mne dopad a vzájomne prepojenie s vyžarujúcim svetlom, reflexy a vzťah k obklopujúcim veciam. Chcelo sa mi to  posúvať aj naďalej a dať to do exteriéru, kde by to možno mohlo fungovať. Lenže vonku to svetlo strácalo intenzitu ale zároveň nabodalo iné vlastnosti, viac nezistené a záhadné. 

Nakoniec som začala fotiť nočný areál internátu, na ktorom som bývala. Nešlo  presne o okolie, ale išlo skôr o to ako ďaleko sa mohla tá gúľa dostať a čo nesvetliť. 

Pridala som tam aj figúry. Chcela som aby spolufungovali so svetlom a akokoľvek sa hrali, strácali sa v ňom alebo naopak zvýrazňovali sa. 

Sprítomnená metafyzickosť a osamotenosť položili veľa otázok o pôvode a zmysle svetelných zdrojov na obraze: 

Sú to časti nás samých alebo niečo sledujúce nás, neidentifikovane? Nezvestné nám, ale aj akceptované ako súčasť života alebo obyčajné svetlo ako tisíce zdrojov okolo nás, ktoré jednoducho nie sú vytrhnuté z každodennosti?