Cieľom práce „Spojenie“ je vytvoriť pohodlný priestor pre rodinu v rámci domácnosti. Rodina sa v dôsledku pandémie stala naším každodenným spoločníkom – „niet od nej úniku“. Mnohí sa často sťažujú na ponorkovú chorobu spôsobenú obmedzením pohybu a protipandemickými opatreniami. Doma je zrazu dusno, veľa kriku, ľudia sú zo seba unavení. Chcem poukázať na potrebu komunikácie v rámci domácnosti, na dôležitosť času stráveného spolu a na to, že táto situácia sa dá chápať a brať ako príležitosť prehĺbiť vzťahy v rodine. Tento priestor má túto príležitosť zhmotniť – má byť metaforou pre odkrývanie vrstiev vo vzťahu s danými ľuďmi. 

Problém, ktorý ako tvorca riešim je odpad, ktorý mojim kreatívnym počínaním vzniká. Pri budovaní konceptu a realizácie tejto práce som chcela naopak odpad redukovať a to tak, že použijem materiály, ktorým už „odzvonilo“. Sú to najmä posteľné plachty a prikrývky, ktoré sa už prestali používať. Novú šancu vyzerať opäť noblesne dostali textílie najmä vďaka surovinám z kuchyne, ktoré sú taktiež prakticky odpadom. Káva, avokádové šupky a kôstky alebo cibuľové šupy sú bohaté na pigment. Tieto a mnohé ďalšie ponúkajú širokú škálu čarovných odtieňov. Doplnky sú na 95% vytvorené vďaka recyklovaniu. Zvyšných 5% tvoria zipsy, vatelín a nite na strojové vyšívanie, ktoré som z dôvodu funkčnosti musela použiť nové. 

Nosným prvkom práce je gauč s kreslami, ktoré boli vyrobené v závode v Liptovskom Mikuláši v roku 1971. V našej rodine sú pravdepodobne už od roku svojho vzniku. Ich predošlý domov bol predtým u mojej starej mamy a taktiež prešli renováciou.