Mojou reakciou na tému sprievodca je snaha spoznať miesto, ktoré ma už dlhšiu dobu oslovovalo. Predtým som ho prehliadal tak, ako ho snáď prehliada každý bežný človek z Bratislavy a okolia, ktorý na ňom nestrávil dlhší čas. Moja práca je o mieste, ktoré mi ukázalo, že prvý dojem nikdy nie je ten najlepší. Spočiatku som chcel poukázať na dlhodobé prehliadanie a zanedbávanie lokality Žabieho majeru, no neskôr som pochopil, že by to nebolo fér voči ľuďom, ktorí sa dlhodobo oň zaujímajú, snažia sa ho zveľaďovať a vybudovali si k nemu špecifický vzťah. Kľúčovým spôsobom k tomu aby som dokázal toto miesto systematicky zaznamenávať sa spočiatku pre mňa stalo sledovanie troch línií. Prvou z nich je voda, ktorá je pre Žabí majer významná tak z hľadiska pôvodného biotopu, ako aj pre jeho súčasných obyvateľov. Napriek tomu sa tu vedú spory o vážnosti jej dlhodobého ohrozenia. Ďalšia z línií je vertikálna, sledujúca rozmanitosť ľudského zásahu do krajiny prostredníctvom rozličných stavieb a konštrukcií. Tretia línia má vyjadrovať akúsi snahu porozumieť kráse, ktorú v tomto mieste vidia jej obyvatelia a zároveń je aj snahou ukázať toto miesto v jeho najokúzlujúcejších okamihoch. V súčasnom stave rozpracovanosti však začínam pociťovať, že ma tieto línie obmedzujú v tom, čo chcem o tomto mieste povedať ďalej. Myslím si totiž že úlohou sprievodcu je poodhaliť na prvý pohľad neviditeľné tajomstvá, no súčasne ponechať sprevádzanému možnosť hľadať si vlastné línie a objavovať vlastné významy.