Štartovacia línia • Šimon Chyla

Inštaláciou štyroch figúr v tzv. pracovnom alebo upratovacom móde som vyjadril svoje prvé dojmy spájajúce sa s mojim začiatkom štúdia na VŠVU, presnejšie v ateliéri sochárstva. Začiatočné týždne až mesiace sa do značnej miery niesli v duchu upratovania, čistenia a opravovania porúch v triedach, čiže pripravovania si pracovného priestoru pre tvorivú činnosť. Priznávam, že sa to veľmi líšilo od mojich očakávaní a predstáv. Samozrejme, že nie je problém niečo opraviť, upratať alebo vyčistiť, no problém je, keď kvôli takejto činnosti ostáva menej času na kreatívnu prácu, ktorá asi má byť gro štúdia. Zjednodušene povedané, z týchto dôvodov nám už beztak krátky semester akoby začal neskôr, čo beriem ako posunutie štatovacej línie. Diela sú inšpirované konkretnym miestom, pri ktorom som trávil väčšinu času. To miesto je parapeta v miestnosti 187 a zároveň aj dôveryhodná vzorka viacerých rôznych nedostatkov na malej ploche. Okná sú špinavé, všade je niečo roztrúsené alebo zaprášené, v rohu sa darí plesniam a mnoho ďalších aspektov, ktoré mne, prípadne nám ako študentom, ale tiež aj pedagógom nevytvárajú zrovna čisté a hygienické študijné alebo pracovné prostredie, ktoré je obzvlášť dôležité v tejto pandemickej dobe, ale samozrejme aj mimo nej. Do priestoru na parapete sú zakomponovaní pracovníci v rôznych činnostiach, jeden strieka pleseň na stene, druhý umýva okno, ďalší zametá špinu a posledný ťahá ťažké vrece s odpadom. Nie každú z týchto činností som v škole robil pred tým ako začala tá kreatívnejšia časť štúdia, ale zase tiež tam nie sú znázornené všetky tie upratovacie a opravovacie činnosti, ktoré som za začiatku robil. To totižto ani nebolo cieľom. Cieľom bolo poukázať na chyby a nedostatky v priestore, v ktorom mnohí z nás trávia dosť času a zároveň sú to nedostatky, ktoré by asi málokto z nás dokázal tolerovať vo svojom domácom prostredí. Tak prečo sa to toleruje v škole/práci? Formu, ktorú som zvolil sú štylizované ale zároveň popisné a konkrétne mužské postavy znázornené pri viac alebo menej náročnej fyzickej práci. Materiál, z ktorého sú vytvorení je mne najbližší, čiže drevo, konkrétne lipové. Technika mi je takisto blízka a to rezba dlátom. Vybraná forma, technika a materiál sú pre mňa najschodnejšou cestou ako vyjadriť moju myšlienku, ktorú pokladám za dôležitejšiu, pretože sa netýka len mňa ako osoby, ale všetkých ľudí pôsobiacich na škole. Keby niet tohto problému, na ktorý som sa snažil poukázať asi by mali všetci študenti a pedagógovia úplne inú štartovaciu líniu.