Vo svojej práci, som sa pohrávala s nabitými momentmi. Taký ten zážitok, z ktorého je výrazná energia. Ako napríklad, výbuch, zmačknutie,

roztápanie, šteklenie, rozpínanie, šťava a to všetko sa s veľkým dôrazom deje vždy na niečom pre mňa výraznom, ľahko zapametateľnom, až efemérnom s ponúkajúcim množstvom ďaľších asociácií z ktorých si divák vyberie podľa svojho pocitu. Bez asociácií je to však len fyzikálny jav a aj to sa mi páči. Niečo, čo stráca svoj tvar, ale pritom sa stáva v mojom oku ešte príťažlivejším, alebo zaujímavejším, zostáva nachvíľu neopakovateľný, taká polcesta medzi abstraktnom a zobrazujúcim. 

Okamih plný emócii fungujúci na symbolickej, ako aj doslovnej paralele.  

Vzniká štava, kt. sa mení na maľbu a maľba, kt je šťavou.

Stekajúci a rozpučený pomaranč sa premieňa zo svojej klasickej guľatej formy do roztrieštených celkov, ktoré by sa dali nakrájať na solitéry v ktorých by si zahrala hlavnú úlohu šťava v abstraktne pôsobiacich kvapkách. 

Studená hustá zmrzlina v procese premeny hmoty, odsúdená na krátke bytie.

Šteklivé motýlie dotyky, efemérnosť bytia, vzájomná výmena krásy dotyku a štavy.