Témou mojej bakalárskej práce je rodová rola, ako jedna zo sociálnych rolí, ktorú udržiava spoločnosť a potvrdzuje ju každodenný život. Utvárajú ju tzv. obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“. Sú formované prostredím a menia sa jednak historicky v čase vývojom spoločnosti, ale i podľa rôznych kultúr či na základe sociálnych a náboženských vplyvov a tradícií. Rodová rola sa potom v spoločnosti automaticky považuje za prirodzenú, biologicky podmienenú a historicky potvrdenú. Z toho vyplývajú tradičné normy správania sa (výzor, vystupovanie, voľba zamestnania a záľuby) v závislosti od pohlavia – rodové stereotypy. Vzniká zjednodušená predstava dvoch oddelených rodových rolí – femínnej a maskulínnej.
Je však naozaj feminita verzus maskulinita? Alebo spoločne tvoria jednu jednotu.
Vo svojej bakalárskej práci skúmam sama na sebe otázku, či som viac femínna či maskulínna. Abstraktný objekt kombinuje moje dve záľuby – zváranie a vyšívanie. Dve činnosti, ktoré sú zasadené do protipólov ženskosti a mužskosti.
Výsledkom je autoportrét, ktorý je kombináciou vlastností a hodnôt pripisovaným obom charakteristikám pohlaví. Pri tvorbe abstraktného zváraného objektu som využívala vizuálny, automatický a intuitívny výber tvaroslovia objektu, čo sú vlastnosti správania pripisované žene. Výšivky som vytvorila racionálne. Analyzovala som herbáre, využitie byliniek pre ženské telo ale aj symboliku kvetov. Pri vytváraní šablóny výšiviek som využívala presnosť, logiku a analytickosť. Vlastnosti správania sa a myslenia pripisované mužom.
Výsledkom je teda objekt zahrňujúci spôsoby práce a spôsoby uvažovania a správania sa separátne pripisovaným obom pohlaviam, no finálne prepletených do jedného hybridu – mojej osobnosti. Pomocou kombinácie zaužívaných mužských a ženských stereotypov mojou osobou tieto stereotypy popieram. Mojim východiskom je jednota. Chcem ukázať, že feminita a maskulinita nemusia stáť v opozícii, a prehlbovať medzi sebou rozdiely. Ale práve, že spolu tvoria jednu jednotu a tou definujú našu silu osobnosti.