Každé miesto menilo a stále mení svoju podobu. Nie vždy, všetky terajšie miesta, ktoré nás obklopujú, mali takúto podobu aj v minulosti, oveľa skôr predtým, ako sa začalo miesto obývať. Mnohokrát sa tieto procesy dejú tak rýchlo, že nepoznáme a neuvedomujeme si hodnoty pôvodného miesta. Medzery, ktoré sú na okraji neurčitého priestoru. Nejasné terény, sú súčasťou nášho prostredia, okrajových častí miest, ale sú často opustené, zanedbané a nevyužívané. Sú našou súčasťou, ale nezaoberáme sa nimi. Sú obrazom zabudnutej histórie a dávnej minulosti.

Takéto nevyužívané a zabudnuté terény sme definovali v území Bratislavského Lida. Lido predstavuje miesto, ktorého sú súčasťou rôzne terény. Sú to terény, ktoré zasahujú do bežného života, niektoré sa stávajú súčasťou každodenných aktivít, ale stále nie sú plne využívané. Považujú sa za zbytočné a zanedbané, pretože stratili svoj pôvodný význam. Človek kedysi vytváral rôzne programy, ktoré mali v každom období svoje miesto a bezprostredne do seba zapadali. Išlo o využívanie nábrežia Dunaja, športového areálu na aktivity, ramena rieky slúžili na splavovanie a lesy sa využívali ako oddychová zóna voľnočasových aktivít.

V rámci mapovania terénov Lida a jeho zabudnutých časti, som vychádzala z historických máp o rozvoji územia. Zaoberala som sa mapovaním a skúmaním vodných tokov a zabudnutých ramien Dunaja, ktoré kedysi viedli          cez územie Lida. Mojim cieľom bolo pracovať s pôvodným charakterom a znova priniesť vodu do tohto územia. Návrhom môjho projektu bolo, obnoviť zabudnuté časti ramien a to systémom vodných kanálov a vodných plôch.