Zmes stresu a eufórie, deadlines, vybavovanie životne dôležitých povinností, zaneprázdnenie v rýchlom svete. Všetci to milujeme. Nestíhame odpočívať, máme problémy so spánkom kvôli zaseknutým myšlienkam. Však spánok je aj tak pre slabých.

Po tomto všetkom mám tendenciu vypnúť telo, hibernovať až dokým sa opäť nenabije. V tom momente som len zababušená nepoužiteľná mátoha. Deje sa to asi viacerým, no tieto momenty hibernácie sú sprevádzané nepokojom z takzvaného ničnerobenia. Chcel by som sa naučiť nič nerobiť s pokojom na duši. Preto som sa rozhodol vyrobiť si pomocníkov, ktorí mi budú pripomínať, že občasné „ničnerobenie“ nie je nič zlé.

Spiace netopiere pre mňa symbolizujú manifest pokoja, prostredia, kde sa dá uniknúť do svojho vlastného sveta, do súkromnej neobjavenej jaskyne. Kde sa dá zababušiť do vlastných krídel…alebo do periny.

Porcelán je zaujímavý materiál aj preto, lebo je priesvitný, ale tlmí zdroj svetla a rozptyľuje ho do strán. Baví ma, keď má objekt prekvapivé využitie. Netopiere nie sú glazované, biskvitový matný povrch a jemná štruktúra sa však hodia ku organickým krivkám objektu. Ak sú zhasnuté, cez deň môžu pôsobiť nevýrazne, vďaka tomu že vnútri nie je vidno zdroj svetla. Ak sa však večer rozsvietia, odrazu v nich čosi ožije, vizuálne pôsobia akoby naozaj hibernovali.