Občas mávam pocit, akoby vonkajší svet príliš zasahoval do môjho vnútra a ovplyvňoval ho.
Preto rozpitvávam svoj život do vnútornosti, ktoré nie sú stráviteľné .
Piplem sa v tom ako v jedle, ktoré už viac nie som schopná stráviť .

Za posledné obdobie mám veľa času na premýšľanie, no namiesto premýšľanie nad
užitočnými vecami, rozpitvávam svoj život a situácie, ktoré sa už stali a už ich aj tak
neovplyvním. Hoci to viem, rozpitvávam ich do takých detailov, až mi je z toho zle.
V súčasnosti, kedy trávime čoraz viac času pred obrazovkou a je nám odopretá možnosť
pohybu a kontaktu s druhými ľuďmi, zostávame čoraz viac sami so sebou. To vedie často k
tomu, že sa začíname cítiť čoraz horšie psychicky aj fyzicky a analyzujeme veci, ktoré
analyzovať nemusíme.
Aby som sa odpútala od neustáleho premýšľania, začala som sa viac zaujímať o zdravé
primanie potravy a o pohyb. Prestala som sa zaujímať o svoje telo len povrchne a začalo som
sa o neho starať aj zvnútra. To ma priviedlo k informáciám, ktoré sa týkajú fungovania čriev a
k prepojeniu čreva a mozgu . Dozvedela som sa, že nesprávne fungovanie čreva, môže viesť
aj k rôznym psychickým ochoreniam. Preto som začala po tom čoraz viac pátrať. Mám pocit,
že ľudia zabudli ako sa o seba správne starať skrz svoje vnútro a omnoho väčšiu pozornosť
venujú tomu ako ich spoločnosť vidí zvonku. Pri tvorení textilných objektov som sama
rozmýšľala nad tým, ako trávim svoj život a či mi správne fungovanie čreva zabezpečí
psychickú pohodu.
Taška, kabelka a kufor sú obalom na veci, ktoré potrebujeme pre naše existovanie v
spoločnosti. Nosíme ich stále so sebou a stali sa obalmi, v ktorých sa ukrýva to, čo
potrebujeme pre naše prežitie v spoločnosti – peniaze, kľúč, mobilný telefón, cigarety…
Všetky tieto veci si poctivo kontrolujeme pred tým, ako odídeme z domu. Sú dôležité pre náš
pocit bezpečia a tak ich uchovávame vo vnútri našich tašiek. Častokrát však zabúdame na to,
čo sa nachádza v našom vnútri – na mozog, žalúdok, črevá, ktoré sa ukrývajú v nás a
zabezpečujú naše skutočné fungovanie. Akoby sa to, čo nevidíme stávalo nepodstatným.
Textilné objekty slúžia ako pripomenutie toho, čo sa skrýva pod povrchom. Sú vytvorené tak
aby zároveň slúžili aj ako odkladací priestor, na uvedomenie si toho, čo do svojho tela
vkladáme a to čo je pre nás dôležité.