Na tému núdzový biotop vytváram projekt, ktorý je osobným výskumom urbánneho priestoru, v ktorom žijem. Skúmam priestor mojej izby, kde sa venujem izbovým rastlinám, pôsobeniu človeka na nich a zas naopak. Samotné zbieranie a skúmanie prišlo prirodzene s nedostatkom kontaktu s čímkoľvek živým, prírodným okolo seba a potrebou starať sa o niečo živé. Po presune do nového, urbánneho priestoru som cítila nedostatok aktivít, ktoré boli pred tým samozrejmosťou. Hlboké lesy, v ktorých sa dá stratiť alebo vychádzky do prírody už neboli súčasťou môjho kontaktu s ňou. A tak začal vznikať môj núdzový biotop. Rosenie, polievanie, hnojenie, presádzanie, strihanie sa stalo každodennou rutinou. Celý tento proces je akousi terapiou. Starostlivosť o rastliny pomáha ku zdravému sebavedomiu a sebadôvere, zvyšuje koncentráciu a pomáha pri formovaní praktických návykov a povinností, ktoré sa postupne počas karantény vytrácali a tiež je prospešná pre fyzické, emočné, sociálne a duchovné blaho človeka. Ide o vzájomné dopĺňanie si energie.

Vytváram tak zine, ktorý sa skladá z jednotlivých častí. V prvej časti je vysvetlené vnímanie, cítenie a komunikácia rastlín v spojení s rastlinnými portrétmi. Rastliny sú veľmi citlivé živé bytosti. Cítia náš dotyk, ktorý vnímajú celým povrchom tela a tak isto vedia cítiť hudbu cez vibrácie zvukovej vlny. Rastlinné bunky spolu komunikujú pomocou aminokyseliny glutamát, ktorý po vypustení konkrétnou bunkou odštartuje vlnu iónov vápnika v susediacich bunkách. Tak isto spolu komunikujú aj živočíchy.

Nasleduje zbierka odumretých častí mojich izbových rastlín alebo herbár, ktorý vznikal spontánne popri práci s rastlinami.

Ďalej sa venujem elektrosmogu, kde na špeciálny snímač elektrozvuku nahrávam záznam z priestoru mojej izby, ktorý aj napriek tomu, že ho nepočujeme pôsobí na rastliny a aj na človeka. 

V ďalšej časti vytváram prístroj na Kirlianovu fotografiu. Ide o experiment, kde je použité vysoké napätie, ktoré prúdi do vodivého predmetu a tak vytvára takzvanú “AURU” predmetu, ktorú ja následne zachytávam. Ide o veľmi nepredvídateľné zariadenie, ktoré na to aby fungovalo potrebuje konkrétnu vlhkosť, vodivý povrch a ďalšie špecifické podmienky. Pracujem s fragmentmi rastlín z mojej zbierky, herbáru (listy, huby, stonky, kvety).

Posledné dve časti sú priamo z urbánneho priestoru. Dokumentujem priestor nákupného centra v čase pandémie, kde sú izbové rastliny vysadené. Vznikol tu akýsi biotop, ktorý si žije svojim životom, ale zároveň je limitovaný kvetináčom, svojim núdzovým biotopom.

Poslednou časťou výskumu sa pre mňa stávajú biotopy, záhradky, ktoré si človek vytvára na sídliskách a zámerne tak narúša betónovú masu zeleňou.

“Art is more important than ever before for me, especially in times of crisis. And it is the right time to reinvent ourselves, develop our imagination, open our minds to new possibilities, and preserve the world we live in.” – Douglas Mandry