Prechovávame v sebe vnútorné dialógy s kýmsi vzdialeným a nepoznaným, no poznajúcim nás,
náš prazvláštny hlas. Zamýšľam sa a hĺbam o jeho opodstatnení, o jeho nezameniteľnosti. Intuícia, čo
znie úplne inak, ja sama, seba nespoznávam. Svoje rozpoltené časti, fragmenty zahatané dymom, osobnosť vo vnútri žijúca.
Vnútorné Venuše sú projektom dialógu vnútornej “bohyne“ a vonkajšej dievčiny zastretej oblakom
súčasných reálií. Bláznim samu seba a nedúfam v iné, len za predpokladu, že neumlčím nadpozemský hlas. Pracujem v rozorvanosti a spolu s ňou, putujem po povrchu nejedného z vlastných slov. Som
rozčarovaná ženskosťou a silou, vnímaním a cítením, vskutku prazvláštnym, v každom pohľade úplne
iným. Reflektujem seba, svoje zvady, ukazujem svet, ktorý ešte len spoznávam. Slovami lepšie definujem obrazy sveta z vnútra, fotografiami vyjadrujem svet bez slov, čas, kedy je ich ťažko použiť.