Názov práce „Where it is going“ odkazuje k procesu, k určitej vývinovej línii,  ktorá sa nevzťahuje len k vytváraniu obrazu, ale metaforicky zachádza k otázke smerovaniu človeka, autora, maliara. Na pozadí otázky smerovania stojí taktiež analýza dôvodov a motivácií k maliarskej činnosti. Vedome, ale často aj podvedome pokladané teoretické otázky sú teda prakticky reflektované a zodpovedané v konštantom pribúdaní maliarskych výstupov. Prvá časť diplomového výstupu pozostáva z abstraktných kompozícií na papieri zobrazujúcich rytmizované tvary, vychádzajúce zo sústredených, opakovaných ťahov štetca. Obsahom prác je transformácia prežitej skúsenosti vzťahujúca sa k priestorovým a časovým situáciám. Nezameriava sa na pravdivosť toho, čo je videné, ale na uchovanie si tejto skúsenosti v pamäti. Kľúčovým formálnym prvkom je využívanie redukovaných maliarskych výrazových prostriedkov – farba a ťah štetca. Otázku smerovania som nehľadala len teoreticky, ale priamo v maľbách. Aj z tohoto dôvodu sa ich konečné vizuálne pôsobenie mení a variuje do nových štruktúr. Nesnažila som sa o prvotne zrejmé pôsobenie sériového vizuálu, ale o vytvorenie nevyhnutného riešenia, ktoré si podmienky vytvárania obrazu vyžadujú. V konkrétnom prípade som reagovala na posledný vzniknutý obrazu nasledujúcim, ešte nevytvoreným. Tento prístup ma doviedol k opätovnému využívaniu figuratívnych foriem. Námet bol inšpirovaný situačnosťou v zmysle prežívania leta. Motívom sa stala voda, nafukovačka, vodné živočíchy a človek ako aktér, čo si tieto bezstarostné momenty užíva. Výraz nafukovačky ako nosného motívu s kvalitami svojho tvaru a vody so svojou priezračnosťou a fluiditou len podporil techniku vrstvenia tekutými ťahmi štetca rovnako ako pri predchádzajúcich abstraktných maľbách. Rovnako sa tu objavuje hra s pozadím a popredím, nejednoznačnosť priestoru, na čo poukazuje najmä figúra, ktorá sa nám nie vždy ukáže, ostáva skôr zakrytá pod hladinou vody, alebo v medzi-priestore. Výslednému obrazu muselo predchádzať dôsledné premyslenie vrstvenia farebných kombinácií aj vrstvenia papierových plôch na plátno. Vytvorené nové obrazové štruktúry, niekedy zobrazujúce, inokedy sa konfigurujúce do abstrakcie, zostávajú výsledkom rozhodovaní o procese pre maximalizovanie vizuálneho účinku obrazu.