V poslednom cykle malieb skúmam identitu vymedzujúcu sa binárnemu rodovému systému. Spájam primárne a sekundárne pohlavné znaky, mojim inšpiračným zdrojom bolo antické vyobrazenie hermafrodita ako “úplnej ľudskej bytosti”. V tomto symbolizme nachádzam taktiež paralelu so svojou osobnou skúsenosťou, so stávaním sa “úplnou ľudskou bytosťou”, aj v súvislosti s mojou tranzíciou ale taktiež s akousi prevýchovou, tzv. re-mothering. Podľa psychoterapeutickej fenomenológie ide o proces, kedy sa jedinec snaží suplovať absentujúci kladný rolový model
a preprogramovať deformovaný myšlienkový konštrukt, za účelom stavania sa koherentnej, autentickej a autonómnej osoby.
V druhej zložke cyklu, ktorý som realizovala v rezidenčnom ateliéry Soren voľne nadväzujem na tematickú rovinu z cyklu malieb. Vychádzam z Bowlbyho teórie vzťahových väzieb, alegoricky zachytávam kontrast vo väzbových štýloch medzi distančne vyhýbavým a neistým ambivalentným typom. Experimentujem s objektom/inštaláciou v priestore, ktorá pozostáva zo sadrových
odliatkov. Cielene pracujem so symbolikou dvoch takmer identických bielych piedestálov s dlaňami, ktoré však v rozličných gestách a polohách reprezentujú rozdielny copingový mechanizmus. Piedestále predstavujú dva subjekty, mňa a moju dvojičku, vychádzajúce z rovnakého prostredia, avšak rozdielne reagujúce na rovnaké podnety. Umiestnené do bielej štvorcovej plochy, ktorá predstavuje akúsi mentálnu pláň, na ktorej sa tento vzťah odohráva. Symbol pupočnej šnúry reprezentuje samotnú väzbu, ako zovšeobecnený jav, proces, ktorý neustále ne/nastáva počas života, ako následná sekundárna reakcia vybudovaného obranného mechanizmu.